37P/364/2011 · Okresný súd Žilina

Súd:

Okresný súd Žilina

Spisová značka:

37P/364/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:

5111233207

Dátum vydania rozhodnutia:

01. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

Mgr. Silvia Tisová

ECLI:

ECLI:SK:OSZA:2012:5111233207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou, v právnej veci navrhovateľa: W.

O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. hájom XXXX/XXX, X. nad O., zastúpený Advokátskou kanceláriou

JUDr. Katarína Martinková, so sídlom Trenčianske Teplice, Štvrť SNP 143/58 proti odporcovi: F. N., rod.

O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. B., O. XXX/XX, o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne určenú rozsudkom Okresnému súdu Trenčín č.

k. 24C 164/2005-43 zo dňa 20.2.2006 z r u š u j e od 17.10.2011.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 17. 10. 2011 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči

odporkyni s poukazom na to, že táto uzavrela dňa XX. 5. XXXX manželstvo s V. N., ktorý je samostatne

zárobkovo činný.

Odporkyňa s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasila, pretože napriek tomu, že sa

vydala, je stále študentkou denného štúdia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, ako aj oboznámením sa so

sobášnym listom odporkyne, s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov odporkyne i jej manžela, pričom

zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ bol do konca roku 2011 evidovaný nezamestnaný a následne obnovil podnikanie v oblasti

fotografovania, pričom vyživovaciu povinnosť má ďalej k ďalšej dcére V., ktorú si plní vo výške 26 €

mesačne.

Odporkyňa je dcéra navrhovateľa, voči ktorému jej bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 800,-

Sk (26,56 €) rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 24C 164/2005-43 zo dňa 20. 2. 2006. Odporkyňa

dňa 28. 5. 2011 uzavrela manželstvo s V. N., nar. 1. 4. XXXX a dňa XX. 9. XXXX sa jej narodila dcéra

S.. Odporkyňa je študentkou vysokej školy, od narodenia dieťaťa bol jej priznaný nárok na rodičovský

príspevok vo výške 190 € a rodinné prídavky na dieťa v sume 22 €. Matka odporkyne prispieva na

výživu odporkyne sumou 50 € mesačne. Odporkyňa je zdravá. S manželom býva u svokrovcov, ktorým

prispievajú na bývanie 50 € mesačne. Manžel odporkyne za obdobie od uzavretia manželstva dosiahol

v mesiaci september 2011 hrubý príjem v sume 296,10 €, a období október - december 2011 dosiahol

spolu čistý príjem 1.690,08 €. Odporkyňa pracovala brigádne od októbra 2010 do júna 2011, pričom

po uzavretí manželstva jej bola vyplatená dňa 13. 6. 2011 mzda vo výške 53,71 €; následne už žiaden

príjem z pracovnej činnosti nemala.

Súd vo veci rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1,2 Zákona o rodine: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.

Medzi manželmi vzniká vyživovacia povinnosť uzavretím manželstva. Pokiaľ sa týka pomeru iných

vyživovacích povinností voči vyživovacej povinnosti manželov, potom možno konštatovať, že má v

systéme vyživovacích povinností takmer prioritné postavenie. Výslovne jej zákon priznáva prednosť

pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom (§ 67 odsek 2 a § 71 odsek 2 Z. r.). Vzájomná

vyživovacia povinnosť manželov pritom predchádza vyživovaciu povinnosť rodičov voči vydatým alebo

ženatým deťom; v tom prípade vyživovacia povinnosť k dieťaťu trvá ako podporná vo vzťahu vzájomnej

vyživovacej povinnosti manželov. To znamená, že rodičia plnia vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu

iba vtedy, ak ju manžel nie je schopný plniť vôbec alebo nie v plnej miere. Vyživovacia povinnosť rodičov

voči deťom, ktoré nie sú schopné sa sami živiť a uzavreli manželstvo, plní teda podpornú funkciu vo

vzťahu k vyživovacej povinnosti manželov a prijaté plnenia od rodičov sa považujú za bezodplatné

plnenia, avšak len vo vzťahu k vlastnému potomkovi, ktoré nijako neovplyvňujú rozsah vyživovacej

povinnosti manželka (R 46/1970).

V danej veci mal súd nesporne preukázané, že odporkyňa dňa 28. 5. 2011 uzatvorila manželstvo. Tým

vznikla manželovi odporkyne povinnosť vyživovať odporkyňu, ktorá zatiaľ nie je schopná samostatne sa

živiť, nakoľko štúdiom na vysokej školy pokračuje v príprave na budúce povolanie.

Odporkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že jej manžel nebol schopný poskytovať

jej adekvátnu výživu; naopak v konaní sa preukázalo, že minimálne od septembra 2011 poberal manžel

odporkyne príjem zo zamestnania a súčasne od narodenia dieťaťa patrí odporkyni rodičovský príspevok

v sume 190 €. Všetky uvedené okolnosti zakladajú teda takú zmenu pomerov v zmysle citovaného

ustanovenia § 78 Zákona o rodine, ktorá zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa - otca odporkyne

- odôvodňujú; súd mal v konaní preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni

zanikla.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vzniká a zaniká zo zákona; zaniká v zásade tým, že dieťa

nadobudne schopnosť samo sa živiť, resp. ako tomu bolo i v tomto prípade, tým, že povinnosť vyživovať

oprávnenú osobu vznikne niekomu inému (manželovi). Rozhodnutie súdu v danom prípade má teda len

deklaratórny charakter a jeho účelom je formálne zrušenie rozhodnutia, ktorým bol rozsah dovtedajšej

vyživovacej povinnosti upravený.

Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie (v občianskom súdnom konaní) je možné najskôr

od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť musí súd aj v konaní objektívne zistiť a zmena

pomerov musí byť preukázaná najneskôr ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Najskôr však môže

dôjsť k zmene (zrušeniu) rozsudku o výživnom odo dňa začatia súdneho konania, pričom k uvedenému

právnemu názoru súd dospel vychádzajúc z výkladu druhej vety ustanovenia § 77 odsek 1 Zákona o

rodine, podľa ktorého je možné priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania - ak nie je možné

priznať výživné (s výnimkou výživného pre mal. dieťa) skôr, než začalo konanie o jeho určenie, takisto

nie je možné zrušiť vyživovaciu povinnosť voči vyživovanej osobe pred začatím súdneho konania. Iba v

konaniach o výživnom pre maloleté dieťa pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia

o výživnom nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania (či už na základe návrhu alebo z úradnej

moci), respektíve ku ktorému dňu navrhli zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia účastníci konania, ale

doba, keď došlo k zmene pomerov (R 54/1969).

Vzhľadom k uvedenému súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa dňom podania návrhu. Pre

úplnosť súd opätovne zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť ako taká zaniká zo zákona, a orgány

konajúce v iných veciach (napr. v trestnom konaní a exekučnom konaní) sa s otázkou jej zániku

vysporiadajú osobitne vychádzajúc práve z hľadiska hmotného práva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo. Vzhľadom k tomu, že v danej veci si účastníci konania, ktorí boli čiastočne vo veci

úspešní, náhradu trov konania neuplatnili, rozhodol súd tak, ako je uvedené v odseku II. výroku tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.