IV. ÚS 380/2026 · Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 380/2026-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, Krivá 23, Košice, proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/20/2023 z 11. júna 2026 takto rozh od ol : Ústavnú sťažnosť od m i eta . O d ôvod n eni e: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkové okolnosti prípadu

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) 22. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s princípmi podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sp. zn. KE-6S/20/2023 z 11. júna 2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal správnu žalobu vo veci slobodného prístupu k informáciám. Správny súd rozhodol uznesením z 11. februára 2026 tak, že žalobu sťažovateľa odmietol. Proti označenému uzneseniu podal sťažovateľ 23. marca 2026 kasačnú sťažnosť, ktorú doplnil podaním doručeným 1. apríla 2026.

3. Dňa 27. marca 2026 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť.

4. Uznesením správneho súdu vydanom vyššou súdnou úradníčkou 30. apríla 2026 bolo konanie o podanej kasačnej sťažnosti zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 12. mája 2026. 2

5. V ten istý deň, teda 12. mája 2026, sťažovateľ súdny poplatok zaplatil a proti označenému uzneseniu o zastavení konanie podal sťažnosť.

6. Napadnutým uznesením bola jeho sťažnosť zamietnutá. II.

Argumentácia sťažovateľa

7. Sťažovateľ pred ústavným súdom tvrdí, že predmetná vec má význam nielen pre neho osobne, ale rieši sa v nej aj systémový problém praxe Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o úrazových dávkach, čo mal správny súd pri svojom rozhodovaní zohľadniť. Všeobecné súdy vo výsledku odmietli meritórne preskúmať systémový problém a z neho vyplývajúce zásahy do majetkových práv. Sťažovateľ s odkazom na svoje legitímne očakávania predpokladal, že všeobecné súdy vec meritórne preskúmajú. Zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku predstavuje extrémny formalizmus. Nezaplatenie súdneho poplatku v jeho prípade predstavovalo iba administratívne pochybenie. III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a princípov podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie napadnutým uznesením, ktorým bolo potvrdené uznesenie vyššej súdnej úradníčky o zastavení konania pre nesplnenie poplatkovej povinnosti.

9. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Ústavný súd v prvom rade upriamuje pozornosť na absenciu ústavnoprávne relevantnej argumentácie sťažovateľa, ktorý poukazuje na systémovú dôležitosť jeho sporu a jeho tvrdené legitímne očakávanie, že súdy o jeho nárokoch rozhodnú aj bez (včasného) zaplatenia súdneho poplatku. V tomto bode je tiež vhodné pripomenúť aj to, že ako sám sťažovateľ, tak aj jeho právny zástupca majú právnické vzdelanie.

11. Ako už ústavný súd judikoval, ani kvantita obsahu ústavných sťažností vygenerovaná prevažne prepisovaním všeobecných judikatúrnych východísk, ktoré ústavný súd pozná a ktoré nemajú žiadny faktický skutkový súvis so špecifickým postupom orgánov verejnej moci v rámci konkrétneho namietaného konania, nemôže oslobodiť sťažovateľov od povinnosti splniť si zákonnú povinnosť podať ústavnú sťažnosť so všetkými všeobecnými a osobitnými náležitosťami vrátane popisu skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa ich názoru dôjsť k porušeniu ich základných práv a slobôd (§ 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde; uznesenie ústavného súdu 3 sp. zn. I. ÚS 532/2024 z 2. októbra 2024 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 35/2024).

12. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už formuloval právny názor (IV. ÚS 359/08), podľa ktorého má nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti (alebo jej časti) významné procesné dôsledky. Ústavná sťažnosť nemôže byť naformulovaná nedostatočne a neurčito a vytvárať tak priestor na dohady a dedukcie (III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, I. ÚS 291/2017,

IV. ÚS 91/2018). V zmysle konštantnej judikatúry pritom nepostačuje akékoľvek odôvodnenie návrhu na začatie konania, ale tento musí byť odôvodnený kvalifikovane, t. j. musí obsahovať odôvodnenie, ktoré spĺňa ústavno-právne požiadavky. Je totiž základnou povinnosťou sťažovateľa, v danom prípade navyše zastúpeného kvalifikovaným právnym zástupcom, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Všeobecne formulovaný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je postačujúci (m. m. IV. ÚS 182/2021).

13. Správny súd v napadnutom uznesení sťažovateľovi objasnil, že poplatková povinnosť spojená s podaním kasačnej sťažnosti vzniká poplatníkovi už podaním kasačnej sťažnosti, teda v prípade sťažovateľa už 23. marca 2026. Týmto dňom sa stal súdny poplatok splatným. Keďže túto svoju povinnosť sťažovateľ nesplnil, správny súd ho vyzval na jeho dodatočné zaplatenie v lehote 10 dní a zároveň ho poučil o následkoch nezaplatenia. Správny súd ďalej osobitne poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ bol v konaní kvalifikovane právne zastúpený. Navyše, výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená 27. marca 2026, tento na ňu nijak nereagoval (súdny poplatok nezaplatil), avšak 1. apríla 2026 doručil správnemu súdu doplnenie svojej kasačnej sťažnosti. Správny súd ďalej uviedol, že v danej situácii nedisponoval diskrečnou právomocou, ale postupoval v súlade s procesnými predpismi, pričom jediným možným následkom nezaplatenia súdneho poplatku (nečinnosti sťažovateľa) bolo zastavenie konania.

14. Predmetné závery správneho súdu sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti žiadnym ústavnoprávne relevantným spôsobom nespochybnil, keď iba poukázal na znenie príslušných článkov ústavy a dohovoru a svoje úvahy o existencii legitímneho očakávania meritórneho rozhodnutia aj bez (včasného) splnenia poplatkovej povinnosti, resp. úvahy o tom, že správny súd mal aplikovaním príslušných procesných ustanovení konať „nad rámec jemu zverených kompetencií“. To všetko bez podpory akoukoľvek relevantnou právnou argumentáciou či odkazom na príslušnú judikatúru.

15. Ústavný súd ďalej pripomína, že na nedostatky v poskytovaní právnej pomoci konkrétnym sťažovateľom bol tento právny zástupca sťažovateľa upozornený opakovane (z nedávnych napr. II. ÚS 313/2024, IV. ÚS 687/2025, IV. ÚS 178/2025, I. ÚS 192/2026, taktiež oznámenie o odložení podania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1614/2026).

16. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa odôvodnenia ústavnej sťažnosti ako esenciálnej obsahovej náležitosti ústavnej sťažnosti, ústavný súd sťažovateľa, ktorý je v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti (m. m. II. ÚS 102/2019, II. ÚS 233/2021, II. ÚS 270/2021). 4

17. Na základe uvedeného bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom a podporne aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, teda podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde v spojení s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.

18. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal. Pou čen i e: Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2026

Libor Duľa

predseda senátu