Legislator Case Law & Legislation
III. ÚS 360/2021 ECLI:SK:USSR:2021:3.US.360.2021.1 AI generated

III. ÚS 360/2021 · Ústavný súd Slovenskej republiky

Case Number III. ÚS 360/2021
Court / Authority
Jurisdiction Slovakia (SK)
Decision Date

Legislator summary

AI generated

Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. apríla 2021 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“).

Legislator headnote

AI generated

III. ÚS 360/2021 · Ústavný súd Slovenskej republiky: apríla 2021 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“).

Need to analyze how this precedent applies to your matter?

Cross-reference this judgment against statutes, commentaries, and subsequent citing case law inside Legislator AI.

Open in Legislator →

Full text

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 360/2021-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šulákom, Námestie dr. M. Thége Konkolyho 3, Hurbanovo, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Tdo/78/2019 z 10. februára 2021 takto rozh od ol : Ústavnú sťažnosť odmi e t a. O d ôvod n eni e : I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. apríla 2021 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“).

2. Sťažovateľka bola rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 1T/88/2019 z 10. októbra 2018 uznaná vinnou z prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. g) Trestného zákona na skutkovom základe, že ako konateľka obchodnej spoločnosti vykonštruovala zápisnicu z valných zhromaždení 12. mája 2009 a 6. júla 2009, ktorými dosiahla, aby druhá konateľka bola 17. septembra 2009 na valnom zhromaždení spoločnosti odvolaná z funkcie konateľky a následne 9. októbra 2009 bola druhá konateľka ako spoločníčka vylúčená zo spoločnosti, pričom na základe takto zmanipulovaných údajov a na základe návrhu na zápis zmeny údajov zapísaných v obchodom registri boli údaje druhej konateľky zmenené. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 2To/9/2019 z 20. februára 2019 odvolanie sťažovateľky zamietol.

3. Sťažovateľka v dovolaní osobitne vytkla, že v skutku nebol uvedený podklad obsahujúci skresľujúci údaj. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky uznesením č. k. 6Tdo/78/2019 z 10. februára 2021 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol s poukazom na dostatočné vymedzenie skutku. 2 II.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti v podstate opakuje výhrady obsiahnuté v dovolaní: ,,Ak súd ustálil moje protiprávne konanie tak, že som uviedla nepravdivé a hrubo skresľujúce údaje o závažných skutočnostiach v iných podkladoch slúžiacich na zápis do obchodného registra, tieto sa musia všetky nachádzať v popise skutku, a teda musí byť vyjadrený jednak nepravdivý a hrubo skresľujúci údaj o závažných skutočnostiach, ktorý ma slúžiť na zápis do obchodného registra a jednak konkrétny podklad v ktorom mal byť tento údaj uvedený.“ V tvrdenom pochybení sťažovateľka vidí porušenie uplatnených ústavných práv vrátane zásady ,,nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege“ a že len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom. III.

5. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu v medziach sťažnostnej argumentácie a v prvom rade zdôrazňuje, že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie práva zo strany napadnutého súdu s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (III. ÚS 391/09). Bolo by neakceptovateľné, ak by najvyšší súd akceptoval skutkový základ odsudzujúceho rozsudku, ktorý do vzťahu stíhaného skutku na jednej strane a zákonného vymedzenia znakov skutkovej podstaty v Trestnom zákone na strane druhej vnáša ústavne neudržateľnú mieru napätia a neurčitosti. O takýto prípad však v dotknutej veci nejde.

6. Ústavný súd musí konštatovať, že ústavná sťažnosť je v podstate prerozprávaním dovolania a pokračovaním argumentácie sťažovateľky v dovolacom konaní. Sťažovateľka dovolanie postavila na argumentácii, že vo vymedzení inkriminovaného skutku chýba vyjadrenie jej konania ako obligatórnej zložky objektívnej stránky prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 159 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

7. Najvyšší súd v medziach možnosti dovolacieho prieskumu sa zaoberal vytýkaným nedostatkom. Sťažovateľka podala návrh na zmenu údajov zapísaných v obchodnom registri týkajúcich sa spoločnosti pričom v podkladoch slúžiacich na vykonanie tejto zmeny registrovanému súdu predložila ňou zmanipulované (nepravdivé údaje) týkajúce sa odvolania druhej konateľky z funkcie konateľky a tiež jej vylúčenie ako spoločníčky z uvedenej spoločnosti. Najvyšší súd odkázal na ustanovenia § 2 ods. písm. e) a ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe nepravdivých údajov došlo k výmazu druhej konateľky spoločnosti. Sťažovateľka svojím konaním porušila zákonom chránený záujem na pravdivosti zápisov v obchodnom registri, a tým bola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Najvyšší súd z pozície dovolacieho súdu skonštatoval porušenie zákonom chráneného záujmu pravdivosti zápisov v obchodnom registri, a tým sťažovateľka naplnila objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu.

8. Ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným uznesením najvyššieho súdu a sťažovateľkou tvrdeným porušením základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol ústavný súd reálne dospieť k záveru o ich porušení. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona 3 č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre zjavnú neopodstatnenosť. Pou čen i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2021

Robert Šorl

predseda senátu