5C/273/2012 · Okresný súd Prievidza

Súd:

Okresný súd Prievidza

Spisová značka:

5C/273/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu:

3812213359

Dátum vydania rozhodnutia:

28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

JUDr. Klaudia Šišková

ECLI:

ECLI:SK:OSPD:2015:3812213359.5

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska

5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: P. V.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom O., B.. O. XXX/X-XXX, za účasti

vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42

476 778, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, odporca a vedľajší účastník v konaní zastúpení JUDr.

Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 4.201,55 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odpor vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 16.10.2012,

podaný prostredníctvom elektronických prostriedkov, podpísaný zaručeným elektronickým podpisom

dňa 16.10.2012, proti platobnému rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.9.2012 č.k.

5Ro/243/2012-36 odmieta .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným proti odporcovi domáhal sa zaplatenia sumy 4.201,55 eur s

príslušenstvom. O návrhu navrhovateľa rozhodol súd podľa § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku platobným rozkazom dňa 24.9.2012. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

podaním, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, ktoré došlo súdu 10.10.2012, oznámilo

vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Na doručený platobný rozkaz vedľajší

účastník na strane odporcu reagoval včas podaným odôvodneným odporom, podpísaným zaručeným

elektronickým podpisom dňa 16.10.2012. Odporcovi bol platobný rozkaz doručený dňa 30.10.2012,

odpor však proti nemu nepodal. Na pojednávaní konanom dňa 8.4.2013 sa odporca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu pripojil ku všetkým podaniam vedľajšieho účastníka, a to vrátane podaného

odporu. Súd následne vo veci konal, pretože považoval platobný rozkaz za zrušený podaním odporu

vedľajšieho účastníka a rozhodol rozsudkom dňa 8.4.2013. Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.

5C/273/2012-130 bol v dôsledku podaného odvolania navrhovateľom zrušený rozhodnutím Krajského

súdu Trenčín č. 4Co/456/2013-174 zo dňa 28.11.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu

vyplýva, že odporca v danej veci odpor proti platobnému rozkazu nepodal a k zrušeniu platobného

rozkazu mohlo dôjsť len vtedy, ak by odporca podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Súd

prvého stupňa mal preto postupovať tak, že odpor proti platobnému rozkazu, ktorý podal vedľajší

účastník na strane odporcu, mal odmietnuť ako odpor podaný neoprávnenou osobou.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má

právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo

určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Ako vedľajší

účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú

prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods.

3 Občianskeho súdneho poriadku). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní

podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že tretia

osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania

na strane niektorého z účastníkov. Jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní.

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší

účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce

pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva

je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho

účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka

na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch

dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle

ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku daná predmetom jeho činnosti, ktorým je

ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Samotný účel skráteného konania prakticky vylučuje vedľajšie účastníctvo v tomto štádiu konania.

Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť

jeho zmysel a účel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne

len sporové konanie, to však napr. neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje

o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až

keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012,

sp. zn. 6Cdo/207/2011).

„Začatie“ sporového konania v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. včasným podaním odôvodneného odporu

môže iniciovať len žalovaný, nie aj tretia osoba, ktorá sa nestala procesne účinným spôsobom

(vedľajším) účastníkom konania. Totižto iba žalovaný disponuje oprávnením dať procesne významný

podnet na pokračovanie v konaní, v ktorom sa potom, okrem iných, uplatní prejednacia zásada a zásada

kontradiktórnosti. Iba žalovaný rozhoduje o tom, či mieni v spore pokračovať a je výlučne na jeho vôli,

či podá odpor proti platobnému rozkazu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2013, sp. zn.

7Cdo/135/2013).

Aj v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť tretí subjekt považovaný za vedľajšieho účastníka

na strane odporcu už v štádiu skráteného konania, nebol by oprávnenou osobou na podanie odporu

proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t.j. právo urobiť uplatnený nárok

sporným, má v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. výslovne len odporca. Ide o významné dispozičné oprávnenie

odporcu napĺňajúce jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú).

Iba odporca rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo

veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by

sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, došlo by tým k popretiu

tohto dispozičného práva odporcu. Na rozdiel od odvolania, ktoré má devolutívne účinky, má totiž

podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta

prvá O.s.p.). V prípade podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by

sa zisťovanie stanoviska odporcu stalo bezpredmetné. Odporca by už totiž účinky podaného odporu

nemohol zvrátiť a v dôsledku tohto by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 ods. 4 tretia veta O.s.p.,

v zmysle ktorého ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktoré v konaní podporuje,

posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu. V dôsledku

tohto právna úprava ako aj závery súdnej praxe, týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším

účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným

prostriedkom, sú pre analogické posudzovanie odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2013 sp. zn. 6Cdo/357/2012).

Z ustanovenia § 174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku plynie, že odpor proti platobnému rozkazu

je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na

jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca. Ustanovenie § 174 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca

odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník... V tomto smere súd

považuje za potrebné uviesť, že odporca môže mať záujem na riadnom splnení si dlhu, resp. môže mať

akýkoľvek iný dôvod pre to, aby bolo konanie právoplatne ukončené a očakáva procesný následok svojej

pasivity spočívajúci v nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu. V takomto prípade by podanie

odporu vedľajším účastníkom odporovalo úkonu odporcu, ktorý sa voči platobnému rozkazu zákonným

spôsobom nebránil, a tým s obsahom predmetného platobného rozkazu konkludentne súhlasil. Ani

prípadný včasný súhlas odporcu na podanie odporu vedľajším účastníkom nemôže preklenúť dikciu

ustanovenia § 172 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je na podanie odporu subjektívne

legitimovaný len odporca a teda nie „účastník“, ako to stanovuje § 201 Občianskeho súdneho poriadku.

Preto súd uzatvára, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor proti platobnému rozkazu

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2013 sp. zn. 1Cdo/210/2012).

Podľa § 174 ods. 3 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol

podaný neoprávnenou osobou.

Platobný rozkaz sa vydáva v rozkaznom konaní, ktoré konanie predstavuje zjednodušený spôsob

konania. Odporcovi sa poskytuje osobitný prostriedok súdnej ochrany proti vydanému rozhodnutiu a

je výlučne na jeho vôli, či ho využije alebo nie. Občiansky súdny poriadok vymedzuje účastníkov

skráteného konania vo veci vydania platobného rozkazu, a to navrhovateľa a odporcu. Odpor je riadnym

opravným prostriedkom svojho druhu proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Legitimovaným

na podanie odporu je preto len odporca /na základe udeleného splnomocnenia aj jeho splnomocnený

zástupca/. Túto výlučnú legitimáciu odporcu na podanie odporu potvrdzuje výslovne znenie ustanovení

§§ 172 ods. 1, 173 ods. 1 a 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Včasné podanie odporu má za

následok zo zákona zrušenie platobného rozkazu, proti ktorému bol odpor podaný.

V prejednávanej veci odporca odpor proti platobnému rozkazu nepodal vôbec, preto sa vydaný platobný

rozkaz nezrušil zo zákona, ale uplynutím lehoty na podanie odporu nadobudol účinky právoplatného

rozhodnutia. Vedľajší účastník má síce rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania podľa §

93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ale je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich

dispozíciu s predmetom konania, čo znamená, že podať opravný prostriedok môže len so súhlasom

účastníka konania, na ktorého strane vystupuje, prípadne len v prípadoch a za podmienok ustanovených

zákonom, ako je to v prípade odvolania podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku. Odpor podaný

vedľajším účastníkom je právne neúčinný, pretože Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich

ustanovení výslovne nezakotvuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor, toto právo prislúcha, ako

to už niekoľkokrát vo svojich rozhodnutiach judikoval najvyšší súd, len odporcovi. Odporca nijakým

spôsobom neprejavil vôľu podať odpor, ani ho nepodal. Súd posúdil odpor vedľajšieho účastníka ako

podaný neoprávnenou osobou z dôvodu, že v štádiu, v akom sa predmetné konanie nachádza - skrátené

konanie, sa pomoc vedľajšieho účastníka nemohla prejaviť, keďže proti platobnému rozkazu nepodal

odpor odporca ako osoba oprávnená na podanie odporu, a teda platobný rozkaz uplynutím lehoty na

podanie odporu odporcom nadobudol právoplatnosť. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

preto dospel k záveru, že odporcovu pasivitu v konaní /nepodanie odporu/ nemožno nahrádzať aktivitou

vedľajšieho účastníka a postupovať v konaní v rozpore s vôľou odporcu /i keď len prejavenou tým,

že nevyužil zákonom zakotvený prostriedok právnej ochrany/, preto účinky riadne podaného odporu

ani nemohli nastať a súd odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 174 ods. 3 písm. c/

Občianskeho súdneho poriadku odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať

označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa

odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami

uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..