2Sa/34/2019 · Krajský súd Košice

Súd:

Krajský súd Košice

Spisová značka:

2Sa/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu:

7019200915

Dátum vydania rozhodnutia:

19. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

JUDr. Pavol Tkáč

ECLI:

ECLI:SK:KSKE:2020:7019200915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu D. Č., nar.: XX.XX.XXXX,

bytom Q. Č. XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou, so sídlom

kancelárie v Košiciach, Floriánska 16 proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ul. 29. augusta č. 8-10, 813

63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.11.2019, č.: XXX XXX XXXX X takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 04.11.2019, č. XXX XXX XXXX

X a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 16.08.2019, č. XXX XXX XXXX X a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 16.08.2019, č.

XXX XXX XXXX X podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.

555/2007 Z. z. (ďalej aj: „zákon o sociálnom poistení“) zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok

zo dňa 11.06.2019.

2. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca označenou

žiadosťou požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29.04.2016. Žalobca dôchodkový vek (podľa

§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.) dovŕšil dňa 12.02.2016, ku

ktorému dňu získal 3 844 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v osobnom

liste dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu). Z

uvedeného teda vyplýva, že k 12.02.2016 žalobca získal 10 rokov a 194 dní obdobia dôchodkového

poistenia. Správny orgán prvého stupňa zároveň v rozhodnutí konštatoval, že z potvrdenia Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-43.973-7/2019-VZ zo dňa 25.07.2019 vyplýva, že žalobcovi

bol od 01.05.2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom

zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej

služby od 03.04.1973 do 28.03.1975 a doba služobného pomeru od 15.04.1982 do 30.04.2010, t.j. spolu

30 rokov a 18 dní. V uvedenej dobe zamestnanie žalobcu - funkcia hasič nebola zaradená do I. alebo

II. kategórii funkcií. Správny orgán prvého stupňa na základe týchto skutočností konštatoval, že žalobca

získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,

na základe čoho mu bol aj priznaný výsluhový dôchodok. Doba základnej vojenskej služby, ako aj doba

služobného pomeru sa preto nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto pre nárok na

starobný dôchodok nebola hodnotená. Ku dňu 29.04.2016, t.j. k dátumu odkedy žalobca žiadal starobný

dôchodok, nebola splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v

rozsahu 15 rokov, preto žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok a z týchto podstatných

skutočností jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá.

3. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa včas odvolanie z

03.09.2019, v ktorom sa odvolal na „Správu o právnom stave vyplácania starobných dôchodkov pre

bývalých vojakov a policajtov,“ ktorú predkladal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky Ján Richter pod č. 4920/2013-M OPVA-52622 v decembri 2013 na rokovaní výboru Národnej

rady pre sociálne veci, ako aj právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 15.08.2012, sp. zn. 7So/138/2011 a žiadal, aby Sociálna poisťovňa nerobila obštrukcie

a priznala mu pomerný starobný dôchodok za obdobie 10 rokov a 194 dní, ktoré získal vo všeobecnom

systéme dôchodkového poistenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a

pozostalostných dávkach, ktorý bol uverejnený v zbierke zákonov pod č. 416/1991 Z. z.. Zároveň

zdôraznil, že v danej veci je potrebné rešpektovať aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejneného ako judikát č. R 83/2013, podľa ktorého sa nesmie stratiť ani jeden deň dôchodkového

poistenia.

4. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.11.2019, č. XXX XXX XXXX X prostredníctvom

Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne príslušného na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o

sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a

potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.08.2019, č. XXX XXX XXXX

X. 5. Na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že osobitným predpisom, na ktorý odkazuje

ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 344/2011 Z.

z. je zákon č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý

zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nie je možné toto obdobie služby

hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa

osobitného predpisu a výsluhový dôchodok mu bol aj priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods.

5 zákona o sociálnom poistení sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za

obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Žalobca

tak nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok stanovenú v § 65 zákona o sociálnom

poistení, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Z týchto

podstatných dôvodov preto žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. K skutočnostiam uvedených

v podanom odvolaní, a to právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok sa na

prípad účastníka konania nevzťahuje, pretože v uvedenom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol o prípade, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok

na znížený dôchodkový vek. Keďže žalobca v odvolacom konaní podľa žalovaného nepredložil žiadne

relevantné dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok,

ako aj preukázal nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaný dospel k záveru,

že podané odvolanie nie je dôvodné, a preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil v

celom rozsahu.

6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne žalobu o

preskúmanie zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného, a správneho orgánu prvého stupňa a

žiadal tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň

uplatnil nárok na náhradu trov konania.

7. V žalobe argumentoval tým, že celkovo bol účastný na dôchodkovom poistení v rozsahu 40 rokov

a 212 dní (služobný pomer v hasičskom zbore a vojenská služba v trvaní 30 rokov a 18 dní a civilné

zamestnanie v trvaní 10 rokov a 194 dní). Doba účasti na dôchodkovom poistení počas základnej

vojenskej služby (od 03.04.1973 do 28.03.1975) a počas trvania služobného pomeru v hasičskom

a záchrannom zbore (od 15.04.1982 do 30.04.2010) mu boli zhodnotené v priznanom výsluhovom

dôchodku počnúc dňom 01.05.2010 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov, na základe čoho mu bol priznaný rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky výsluhový dôchodok, čo vyplýva aj z potvrdenia č. SPOU-OSZ-43.973-7/2019-VZ zo dňa

25.07.2019, ktoré je citované v administratívnom rozhodnutí žalovaného. Nebola mu však zhodnotená v

žiadnej dávke dôchodkového zabezpečenia doba účasti na dôchodkovom poistení počas tzv. civilného

zamestnania v období od 01.09.1969 do 02.04.1973, a v období od 23.03.1975 do 31.03.1982 spolu v

rozsahu 10 rokov a 194 dní.

8. Žalobca ďalej uviedol, že po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov dňa 12.02.2016 požiadal dňa

11.06.2019 Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 29.04.2016, t.j. 3 roky spätne od

uplatnenia nároku. Konštatoval, že v danej veci nie je sporné, kedy dosiahol dôchodkový vek 62 rokov,

a teda nie je sporné ani splnenie podmienky dosiahnutia veku pre vznik nároku na starobný dôchodok.

Sporným však zostalo splnenie ďalšej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, a to obdobie

dôchodkového poistenia v trvaní najmenej 15 rokov. Podľa žalovaného dôchodkové poistenie žalobcu

trvalo len 11 rokov a 311 dní, preto nesplnil podmienku pre vznik nároku na starobný dôchodok.

9. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, ktorý pri posúdení vzniku nároku žalobcu na starobný

dôchodok nezohľadnil celé obdobie jeho účasti na dôchodkovom poistení (40 rokov a 212 dní) dôvodiac,

že z tohto obdobia 30 rokov a 18 dní už bolo žalobcovi zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku.

Vyslovil názor, že nezhodnotené obdobie v rozsahu 10 rokov a 194 dní jeho účasti na dôchodkovom

poistení je možné zhodnotiť jedine v dávke zo všeobecného dôchodkového zabezpečenia, a to v

starobnom dôchodku. Podľa žalobcu je neprípustné, aby nedošlo k zhodnoteniu celej doby jeho účasti

na dôchodkovom poistení, pričom zohľadnenie celej doby účasti na dôchodkovom poistení pre vznik

nároku na starobný dôchodok neznamená zhodnotenie celej doby v sume starobného dôchodku a teda

neznamená ani duplicitu zhodnotenia doby už zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku.

10. Zdôraznil, že základné právo občana na primerané sociálne zabezpečenie v starobe môže byť

zachované len takým výkladom a aplikáciou zákonov, podľa ktorého ak niektoré obdobie poistenia

nemohlo byť a nebolo zhodnotené v osobitnom systéme pre výpočet dôchodku v tomto systéme,

potom takéto obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia pre určenie

starobného dôchodku. Inak povedané za stavu, keď osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002

Z. z.) neobsahuje úpravu, ktorá by umožňovala zhodnotiť doby účasti poistenca na dôchodkovom

poistení v tzv. civilnom zamestnaní, potom zhodnotenie týchto dôb dôchodkového poistenia prichádza

do úvahy jedine v systéme všeobecného poistenia (podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom

poistení). Odlišným výkladom by sa doby poistenia poistenca v tzv. civilnom zamestnaní stratili a

neboli by hodnotené v žiadnom zo systémov dôchodkového poistenia, čím by vznikol stav, ktorý je v

rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných

a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Z.z.. Zároveň žalobca

uviedol, že zohľadnenie doby starobného poistenia zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho

zabezpečenia priznaním výsluhového dôchodku z hľadiska splnenia podmienky pre vznik nároku na

starobný dôchodok neznamená duplicitné zhodnotenie tejto doby v starobnom dôchodku, pretože

výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. má po dovŕšení dôchodkového veku charakter

dávky v starobe, a preto v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného

dôchodku vypočítaného z celej doby účasti na dôchodkovom poistení o už priznanú a poberanú

dávku výsluhového dôchodku, resp. krátenie primerane dobe dôchodkového poistenia zhodnotenej vo

výsluhovom dôchodku.

11. V tej súvislosti poukázal žalobca aj na aktuálnu a ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch, napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 7So/138/2011,

9So/138/2011, 7So/51/2012, 7So/22/2015 a ďalšie. Vyslovil podozrenie, že Sociálna poisťovňa

pristupuje k vydaniu rozhodnutí o starobných dôchodkoch v obdobných prípadoch, ako je prípad žalobcu,

až potom, ako sú jeho skoršie rozhodnutia o nepriznaní starobného dôchodku zrušené v rámci súdneho

prieskumu.

12. Na dokreslenie obrazu danej veci žalobca poukázal na konkrétny prípad dlhoročného kolegu p. P.,

ktorého vec je totožná aj s danou vecou, ktorá je predmetom súdneho prieskumu v tomto spore, a v

ktorom Sociálna poisťovňa s obdobným odôvodnením, ako u žalobcu nepriznala starobný dôchodok

(nedosiahnutie 15 rokov poistenia v spojení s tvrdením o nemožnosti zohľadnenia doby poistenia, ktorá

bola zohľadnená pre výsluhový dôchodok), pričom po následnom prieskume zákonnosti rozhodnutia

Sociálnej poisťovne v správnom súdnictve a zrušenia jeho rozhodnutia rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 bolo nanovo rozhodnuté o žiadosti p. P. a

starobný dôchodok mu bol priznaný. Výpočet jeho starobného dôchodku bol uskutočnený v súlade s

judikatúrou Najvyššieho súdu, t.j. pre účely výpočtu starobného dôchodku bola zohľadnená celá doba

poistenia vrátane doby už zohľadnenej pre výsluhový dôchodok a takto vypočítaná suma starobného

dôchodku bola krátená o sumu už priznaného a poberaného výsluhového dôchodku, čím nedošlo k

prepadnutiu doby poistenia a nárokov na poistenie zo všeobecného systému dôchodkového poistenia

len z dôvodu, že táto doba bez ostatnej doby zohľadnenej pre výsluhový dôchodok nedosahovala

15 rokov. Žalobca v závere správnej žaloby poukázal aj na ďalší prípad v obdobnej veci (týkajúcej

sa jeho kolegu p. W.), v ktorej Krajský súd v Košiciach právoplatným rozsudkom z 03.10.2017, sp.

zn. 2Sa/9/2017 zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní

starobného dôchodku, ktoré boli žalovaným odôvodňované obdobne ako v prípade žalobcu.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.05.2020 k správnej žalobe zopakoval zistené a

preukázané skutkové zistenia tvoriace základ rozhodnutia administratívneho orgánu a poukázal na to,

že pre nárok na výsluhový dôchodok u žalobcu (dôchodok hasiča) bola zhodnotená: a/ doba základnej

vojenskej služby od 03.04.1973 do 28.03.1975 v III. pracovnej kategórii; b/ doba trvania služobného

pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od 15.04.1982 do 30.04.2010 v III. pracovnej kategórii. Z

evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii žalovaného vyplýva, že doba služobného pomeru

žalobcu nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Žalovaný poukázal na ustanovenie §

274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 a zdôraznil, že dobu výkonu služby

hasiča zaradenú do II. a III. pracovnej kategórie žiaden právny predpis neumožňuje prekvalifikovať

na III. kategóriu funkcií. Z dôvodu, že žalobca v období trvania služobného pomeru v hasičskom a

záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a tento výsluhový dôchodok

mu bol aj priznaný, doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa v súlade s § 60 ods. 2 a

§ 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia pre účely

nároku na starobný dôchodok a rovnako tak z dôvodu, že doba služobného pomeru v hasičskom zbore

nebola zaradená do I. a II. kategórii funkcií, nevzťahuje sa na žalobcu ani ustanovenie § 274 ods. 1

zákona o sociálnom poistení. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011

zo dňa 15.08.2012, na ktorý poukázal žalobca v správnej žalobe, žalovaný uviedol, že tento sa týka

skutkovo odlišnej veci, a teda nie je ho možné použiť v preskúmavanej veci. Vzhľadom na tieto skutkové

a právne dôvody žalovaný nemôže uznať nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnutie, ktoré je

predmetom súdneho prieskumu považuje za zákonné. V závere vyjadrenia navrhol, aby správny súd

z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Žalobca v replike zo dňa 12.06.2020 k vyjadreniu žalobcu trval na argumentácii zo správnej žaloby

a zdôraznil, že z obsahu vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že tento dlhodobo vo svojej rozhodovacej

činnosti ignoruje ustálenú judikatúru a právne závery vyslovené v rozhodnutiach tak Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ako aj príslušných krajských súdov v množstve iných obdobných prípadov. Ide

o zarážajúcu ignoráciu zákonnosti v rozhodovaní žalovaného ako verejnoprávnej inštitúcie zriadenej

zákonom na výkon sociálneho poistenia v Slovenskej republike. Poukázal aj na právne závery rozsudku

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sa/11/2019 z 24.09.2019, ktorý v bodoch 38. a 39. odôvodnenia

rozhodnutia v obdobnej veci uviedol: „Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti

(napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej

svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých

rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším

súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne

známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre

konajúci krajský súd. … K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom

musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup

ústavno - konformným spôsobom odôvodňovala, t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny

právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp.

judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu),

či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojím postupom vyvoláva vadu,

ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho

očakávania účastníka.“

15. V závere repliky žalobca opakovane zdôraznil, že tak Najvyšší súd, ako aj krajské súdy (vrátane

Krajského súdu v Košiciach) opakovane judikovali v prípadoch obdobných ako je tento, že nárok na

priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia má aj osoba,

ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej časť obdobia dôchodkového poistenia bola zohľadnená v

osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia priznaním výsluhového dôchodku a zostávajúca časť

obdobia nedosahuje 15 rokov. Takejto osobe pri posúdení vzniku nároku na starobný dôchodok,

ako aj pri jeho výpočte sa má zohľadniť celé obdobie účasti na dôchodkovom poistení (vrátane

obdobia zohľadneného aj zhodnoteného v osobitnom systéme) a následne takto vypočítaný starobný

dôchodok sa má krátiť o sumu výsluhového dôchodku poberaného z osobitného systému dôchodkového

zabezpečenia. Uvedené platí nezávisle od toho, či daná osoba dosiahla obdobie účasti na dôchodkovom

poistení aj v I. a II. pracovnej kategórii alebo I. a II. kategórii funkcií alebo len v III. pracovnej kategórii.

Získanie obdobia dôchodkového poistenia v tzv. zvýhodnených pracovných kategóriách, či kategóriách

funkcií má význam len z hľadiska nižšieho dôchodkového veku a spôsobu výpočtu výšky starobného

dôchodku za tieto obdobia.

16. Žalovaný sa duplikou k replike nevyjadril napriek tomu, že táto mu spolu s výzvou súdu bola riadne

doručená dňa 24.06.2020.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v

sociálnych veciach (§ 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku - SSP) dospel

k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

18. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.11.2019, č. XXX

XXX XXXX X, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215

ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. potvrdil rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, ústredie a zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa

zo dňa 16.08.2019, č. XXX XXX XXXX X, ktorým žalobcovi podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom

poistení bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok, pretože nesplnil podmienku potrebného počtu

rokov na vznik nároku na starobný dôchodok.

19. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z

materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vyžadujúceho,

aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy,

či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,

do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho

súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb

a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom

právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv

pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná

ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na

dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

20. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených

týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou so záruk ochrany základných

ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania

(§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).

Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu

orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 správneho súdu). Správny

súd pritom nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a

postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či

obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach, správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov

uvedených v žalobe, ktorými žalobca (fyzická osoba) namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim

bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia

správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu

napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v

správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami

a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj

právny záver.

21. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného vyplýva,

že žalobca žiadosťou zo dňa 11.06.2019 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29.04.2016.

V konaní pred správnym orgánom nebolo sporným, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek (podľa § 65

ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.) dňa 12.02.2016. Z obsahu

osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou rozhodnutia správneho orgánu prvého

stupňa vyplýva, že k uvedenému dňu žalobca získal 3844 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j

10 rokov a 194 dní obdobia dôchodkového poistenia, a z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky č. SPOU-OSZ-43.973-7/2019-VZ zo dňa 25.07.2019 obsiahnutého v administratívnom spise

vyplýva, že žalobcovi od 01.05.2010 bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.

z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, s tým, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba

základnej vojenskej služby od 03.04.1973 do 28.03.1975 a doba služobného pomeru od 15.04.1982 do

30.04.2010, t.j. spolu 30 rokov a 18 dní. Žalobca tak bol účastný na dôchodkovom poistení celkovo

v rozsahu 40 rokov a 212 dní.

22. Z obsahu administratívneho spisu (ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj

žalovaného) vyplýva, že žalobca vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia (poistenia)

vykazuje obdobie poistenia v trvaní 10 rokov a 194 dní, ktoré mu neboli zhodnotené pre výsluhový

dôchodok a ani vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia pre priznanie jeho starobného

dôchodku.

23. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o

právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

24. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128,

uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba

nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia

za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť

alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti

alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

25. Podľa § 1 ods. 3 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a

doplnkov, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby,

národného bezpečnostného úradu, zboru väzenskej a justičnej stráže, hasičského a záchranného

zboru, horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,

vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené

osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. má poistenec nárok

na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

27. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.z. dôchodkový vek je

62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 - 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

28. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z., obdobie

dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka

prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,

invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do

31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a nebol im priznaný invalidný,

výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného

predpisu.

30. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány

nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je potrebné

považovať za nezákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav

veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

31. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v danej veci je sporným, či doba účasti žalobcu na

dôchodkovom poistení počas základnej vojenskej služby od 03.04.1973 do 28.03.1975 a počas trvania

služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od 15.04.1982 do 30.04.2010 (v rozsahu 30 rokov

a 218 dní, ktorá bola zhodnotená v priznanom výsluhovom dôchodku) mala byť zohľadnená ako obdobie

dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného

systému dôchodkového zabezpečenia.

32. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (napr. rozsudok spis. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015,

1So/15/2015 zo dňa 16.11.2016, 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá

danou problematikou.

33. V rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR citoval závery svojho rozsudku

zo dňa 15.08.2012 sp. zn. 7So/138/2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval:

„Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov

jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia

(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia

(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho

poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky

podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne

zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme

sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia

a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).

Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov,

sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to

aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových

dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené

len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo

všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného

systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,

zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa §60 ods. 2 zákona

o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby

v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný

starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania

týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii

poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec.

Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na

výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového

zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.

Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní

vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia

(bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca

nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by

malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia

ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali

dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme

všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v

zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o

spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné

plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá

z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku

dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,

následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v

osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby

poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov

osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí

službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby

v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže

navrhovateľ ku dňu XX.XX.XXXX, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový

vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného

v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto

obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne

postupovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128“.

34. Správny súd zároveň poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR

z 28.06.2016, č.k. 7So/22/2015, z obsahu ktorého vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa

zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka podľa zákona o

sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového

dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 - 45 a § 101 zákona

č. 328/2002 Z.z.

35. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z.

nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby),

resp. doba služobného pomeru hasiča neboli považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa

zák. č. 461/2003 Z. z.. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového

dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a §101 zák.

č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý

bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto

postupe žalovaný poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého bolo za

poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

36. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že ak žalobca nesplnil

podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,

ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, žalovaný má povinnosť

vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok

priznať žalobcovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia

vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom

zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.

37. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu

prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

38. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru

správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť

o jeho žiadosti s tým, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom

konaní právnym názorom súdu viazaný.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému

žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V súlade s ustanovením

§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku

na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť :

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku

sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v

čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,

že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu,

zaistenia a administratívneho vyhostenia),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).