2T/10/2011 · Okresný súd Bánovce n/B

Súd:

Okresný súd Bánovce n/B

Spisová značka:

2T/10/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:

3211010074

Dátum vydania rozhodnutia:

01. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

JUDr. Mária Vrtochová

ECLI:

ECLI:SK:OSBN:2011:3211010074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudkyňou JUDr. Máriou Vrtochovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 1.decembra 2011 v Bánovciach nad Bebravou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. R., nar. XX.X.XXXX v H. nad H., trvale bytom

D. R. č. XXX, prechodne bytom H. nad

H., ul. K nemocnici, t.č. bytom C. č. XXX

j e v i n n ý , ž e

1. ako konateľ daňového subjektu J. s.r.o. so sídlom K nemocnici XXXX, H. nad H., V. 36331392 v období

od 1.9.2004 do 25.9.2004 v Bánovciach nad Bebravou strhol z mesačných miezd svojim zamestnancom

odvody do Sociálnej poisťovne za mesiac august 2004 vo výške 8 937 Sk, pričom ich neodviedol

do Sociálnej poisťovne, čím vznikla Sociálnej poisťovni pobočka Topoľčany škoda vo výške 8 937 Sk

(296,65 Eur)

2. ako konateľ daňového subjektu J. s.r.o. so sídlom K nemocnici XXXX, H. nad H., V. XXXXXXXX v

období od 1.12.2004 do 25.1.2005 a od 1.3.2005 do 25.3.2005 v Bánovciach nad Bebravou strhol z

mesačných miezd svojim zamestnancom odvody do Sociálnej poisťovne za mesiac november 2004,

december 2004, február 2005 vo výške 30.620 Sk, pričom ich neodviedol do Sociálnej poisťovne, čím

vznikla Sociálnej poisťovni pobočka Topoľčany škoda vo výške 30.620 Sk (1 016,40 Eur)

3. ako konateľ daňového subjektu J. s.r.o. so sídlom K nemocnici XXXX, H. nad H., V. XXXXXXXX

v období od 1.5.2005 do 25.7.2005 v Bánovciach nad Bebravou strhol z mesačných miezd svojim

zamestnancom odvody do Sociálnej poisťovne za mesiac apríl 2005, máj 2005, jún 2005 vo výške 43.615

Sk, pričom ich neodviedol do Sociálnej poisťovne, čím vznikla Sociálnej poisťovni pobočka Topoľčany

škoda vo výške 43.615 Sk ( 1 447,75 Eur)

4. ako konateľ daňového subjektu J. s.r.o. so sídlom K nemocnici XXXX, H. nad H., V. XXXXXXXX

v období od 1.4.2006 do 25.4.2006 v Bánovciach nad Bebravou strhol z mesačných miezd svojim

zamestnancom odvody do Sociálnej poisťovne za mesiac marec 2006 vo výške 10.151 Sk, pričom ich

neodviedol do Sociálnej poisťovne, čím vznikla Sociálnej poisťovni pobočka Topoľčany škoda vo výške

10.151 Sk ( 336,95 Eur)

5. ako konateľ daňového subjektu J. s.r.o. so sídlom K nemocnici XXXX, H. nad H., V. XXXXXXXX

v období od 1.8.2006 do 25.09.2006 v Bánovciach nad Bebravou strhol z mesačných miezd svojim

zamestnancom odvody do Sociálnej poisťovne za mesiace júl až august 2006 vo výške 8.012 Sk, pričom

ich neodviedol do Sociálnej poisťovne, čím vznikla Sociálnej poisťovni pobočka Topoľčany škoda vo

výške 8.012 Sk (265,94 Eur)

t e d a

zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa

zákona a čin spáchal vo väčšom rozsahu

č í m s p á c h a l

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zákona, na trest odňatia slobody

vo výmere 3 (tri) roky

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a

zároveň sa u k l a d á probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému u r č u j e skúšobná doba vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť zaplatiť v skúšobnej

dobe dlh Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany vo výške 3.363,69 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudkyňa okresného súdu vykonala v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní

dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne, znalkyne a oboznámením listinných dôkazov a zistila

skutkový stav veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný I. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že firma počas celej doby zamestnávala šičky,

vyrábala pracovné odevy, konfekciu, vykonávali aj nejakú stavebnú výrobu, robota priebežne bola,

avšak po celý čas bola firma v strate. Podľa obžalovaného aj skončila v r. 2006, nakoľko bola zima

a len doplatok za elektrinu kvoli akumulačným kachliam prišiel 250.000 Sk, keďže boli ceny také, aké

boli. Po celý čas firma dokázala zarobiť akurát tak na mzdy. Zo zákona odvody strhávali, nakoľko bol

taký počítačový program aj zákon, avšak v skutočnosti tie peniaze vo firme neboli. Žiadne peniaze

si obžalovaný neponechal, a o tom svedčí aj to, že býval vo firme a t. č. je bezdomovec. Návrh na

vyhlásenie konkurzu obžalovaný nepodal, nakoľko robota od p. M. bola, v tom období tam robili aj

30 ľudia a je ťažko 30 ľudí prepustiť, stále verili, že sa to zlepší a firma začne fungovať. Obžalovaný

začal vykonávať aj stavebné činnosti. Ono sa to zlepšilo, nakoľko obrat bol oproti r. 2004 v r. 2006

3-násobný. Spoločnosť nie je t. č. vymazaná, bol jej poskytnutý aj úver na odkúpenie budovy, avšak

v tom období, keď to takto dopadlo, úver sa nesplácal a budova je síce firmy, avšak je založená v

prospech banky. Účtovníctvo robila firma a za úver sa ručilo budovou, peniaze spoločnosť nevidela, tie

išli predajcovi. Účtovníctvo robili p. B., potom p. Y. a ku koncu, keď neboli financie, tak zamestnankyne

spoločnosti. Nie je pravdou, že účtovníctvo viedol obžalovaný, keďže nemá ekonomické vzdelanie. Čo sa

týka strhnutých odvodov za jednotlivé obdobia v 6-tich skutkoch obžaloby, obžalovaný ich v skutočnosti

nestrhal, iba to vypočítal program v rámci výplatných pások, účtovníčka nahodila počet hodín, mzdu

a program vypočítal, aká je mzda a aký je odpočet odvodov. Obžalovaný nevedel uviesť, ako reagoval

na výzvy Sociálnej poisťovne, nakoľko je to už 6 rokov. Pravdepodobne musel s nimi komunikovať

pravidelne, keďže mal 30 zamestnancov. Fluktuácia pri tejto profesii je obrovská, stále prichádzali a

odchádzali pracovníčky, tak sa musí komunikovať so Sociálnou poisťovňou, nedá sa to bez toho. V

súčasnosti spoločnosť, v ktorej bol obžalovaný konateľom, skončila činnosť. Táto spoločnosť vznikla

v r. 2007 alebo 2008 a v súčasnosti existuje, momentálne nevie obžalovaný, či vykazuje činnosti, lebo

sa vzdal konateľstva. Z tejto spoločnosti obžalovaný odvádzal poistné a dane. Jedná sa o spoločnosť

Stavby, rekonštrukcie, s.r.o.. Mzdy zamestnancov sa nevyplácali pravidelne, vyplácalo sa to postupne,

ako peniaze prichádzali. Sú tam aj zálohové výplaty a pod. Obžalovaný v súčasnosti nemá splnené

všetky záväzky voči zamestnancom, nakoľko bolo podané trestné oznámenie pre nezaplatenie mzdy,

ktoré bolo zamietnuté, a to konanie bolo zastavené. Mohli to byť mzdy 4 - 5 zamestnancom, ktorí mali

po 20 tisíc Sk, asi 100.000 Sk. Trestné stíhanie zamietnuté a vyšetrovateľka oznámila obžalovanému, že

nebolo dostatok finančných prostriedkov na firme. Znalecký posudok v tom konaní robila Ing. Burkovská.

Svedkyňa Mgr. Y. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že spoločnosť J., s.r.o. bola registrovaná

v Sociálnej poisťovni od 01.04.2004 do 16.03.2008, a v súčasnosti je dlžná Sociálne poisťovni

sumu 65.170,68 €. Za celé toto obdobie spoločnosť zaplatila len 3 platby v obdobiach. Na základe

výkazov je presne uvedené predovšetkým koľko mal obžalovaný zamestnancov, koľko mal zaplatiť za

zamestnancov. Uhradené platby sú za obdobia 4/2004 - 8.275 Sk, za 5/2004 - 33.671 Sk a za 3/2005 -

41.323 Sk. Tieto boli aj vypočítané a aj v skutočnosti zaplatené. Za ostatné obdobia nebolo nič zaplatené,

ani čiastočne. Čo sa týka komunikácie s obžalovaným, k tomu sa svedkyňa nevedela vyjadriť, nakoľko

v Sociálnej poisťovni pracuje od r. 2010, nevie preto aká bola v tom čase komunikácia s obžalovaným,

avšak z dokladov, ktoré má vyplýva, že doposiaľ nebolo nič uhradené, ani čiastočne dobrovoľne, teda

veci boli postúpené na exekúciu formou mandátnej správy a ani z jednej neprišla ani jedna platba. Ak by

bol obžalovaný spravil splátkový kalendár, musela by to byť písomná žiadosť od subjektu a tá nebola.

Nedoplatok bol vyčíslený v celkovej výške cca 65 000 €, z čoho istina je 65.170,68 mínus sankcie 19.

091 € a 22.676,12 €. Vymáhanie cez factoring je od 2008 ale môžu tam ísť pohľadávky od 2006, preto je

tam aj mesiac 6/2006. Pred mandátnou zmluvou išli vymáhania cez súdneho exekútora, od kedy, to by

musela svedkyňa pozrieť do exekučného spisu, nakoľko každý mesiac sa vymáha zvlášť. V minulosti sa

exekúcie začínali, ak bolo omeškania do 6 rokov, t. č. je taká praktika, že do 30 dní od právoplatnosti sa

to dáva na mandátnu správu, a exekútorovi. Svedkyňa nevedela uviesť, z akého dôvodu boli exekúcie

neúspešné, to by musela pozrieť do exekučného spisu. Čo sa týka ekonomickej situácie spoločnosti,

či mala alebo nemala peniaze na exekúcie, k tomu svedkyňa uviedla, že nemá kompetencie k tomu sa

vyjadrovať, lebo na poisťovni nie sú od toho, aby zisťovali ich majetkové pomery.

Znalkyňa Ing. Lýdia Burkovská na hlavnom pojednávaní uviedla, že uznesením o pribratí znalca

bola pribratá do konania. Jej úlohou bolo preštudovanie kompletných účtových a daňových dokladov

spoločnosti J. a určiť výšku strhnutých a neodvedených odvodov zamestnancov do Sociálnej poisťovne

tejto spoločnosti. A to jednotlivo za každý mesiac za obdobie od 01.04.2004 do 19.04.2007. Určiť

toto aj tabuľkovo za každý mesiac, kde bude uvedený mesiac za ktorý boli odvody strhnuté zo

mzdy zamestnancom pri tomto mesiaci uviesť meno a priezvisko, dátum narodenia, resp. rodné číslo,

výšku strhnutých, výšku neodvedených odvodov do Sociálnej poisťovne, výšku voľných finančných

prostriedkov na účtoch, výšku voľných finančných prostriedkov v posledný deň splatnosti odvodov,

určiť, či by odvedenie strhnutých odvodov zo mzdy zamestnancov v posledný deň zákonnej lehoty

na odvedenie týchto odvodov znamenalo, že by spoločnosť J., s.r.o. musela ukončiť svoju činnosti.

V konaní vypracovala ZP č. 15/2008, ZP č. 19/2008 a ZP č. 21/2011. V znaleckých posudkoch

vychádzala z dokladov predložených k znaleckému dokazovaniu. V ZP č. 15/2008 jej bola predložená

súvaha, pokladničné doklady, bankové výpisy, hlavná kniha a list Sociálnej poisťovne. V závere

ZP č. 15/2008 na str. 6 v tabuľke uviedla predpis poistného, úhradu poistného, neuhradené poistné

a finančné prostriedky za jednotlivé mesiace a súčet. Pri finančných prostriedkoch je vo viacerých

riadkoch uvedené N, že doklady neboli predložené k znaleckému dokazovaniu. Ďalej v tomto ZP č.

15/2008 zodpovedala na otázku ohľadom ukončenia činnosti, vychádzala z predložených podkladov

a konštatovala, že odvedenie strhnutých odvodov z miezd zamestnancov v posledný deň zákonnej

lehoty na odvedenie týchto odvodov, by neznamenalo, že spoločnosť Elkotex, s.r.o. by musela ukončiť

svoju činnosti. Dôvodom na ukončenie činnosti je úpadok spoločnosti. V prípade, že spoločnosť

bola v úpadku, mala zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak spoločnosť nemala

dostatok potrebných voľných finančných prostriedkov na úhradu prevádzkových nákladov, ako napr. na

platenie spotrebovaných energií, nákup materiálu pre výrobu, tak by bola finančné prostriedky použila

na nákupy. Bol tiež vypracovaný ZP č. 19/2008 ako doplnok k ZP č. 15/2008. Tento ZP bol spracovaný

na základe dodatočne predložených pokladničných dokladov, bankových výpisov, hlavnej knihy, listu

Sociálnej poisťovne. Na str. 60 ZP č. 19/2008, kde v tabuľke je uvedené poistné za zamestnancov,

neuhradené poistné za zamestnancov a finančné prostriedky v jednotlivých mesiacoch obdobia, ako

aj súčet poistného a neuhradeného poistného. Súdna znalkyňa zotrvala na záveroch, že obžalovaný

mal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie strhnutých odvodov, a ak by toto aj zaplatil, nemalo

by to vplyv na úpadok spoločnosti. V období 8/2004 mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov

na zaplatenie poistného za zamestnancov Sociálnej poisťovni. Za obdobia 11-12/2004 a 1-2/2005

mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie poistného za zamestnancov Sociálnej

poisťovni. Za obdobie 10-11/2005 mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie

poistného za zamestnancov Sociálnej poisťovni. Za obdobie 1-3/2006 mala spoločnosť dostatok

finančných prostriedkov na zaplatenie poistného za zamestnancov Sociálnej poisťovni. Za obdobie

5-9/2006 mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie poistného za zamestnancov

Sociálnej poisťovni. Za 8/2004 sú splatné odvody posledného septembra, keďže mzda, pokiaľ nie je

určený výplatný termín, je splatná do posledného dňa nasledujúceho mesiaca. Odvody sú splatné

po výplatnom termíne mzdy naraz. Z uvedeného dôvodu znalkyňa vychádzala z toho, že odvody za

8/2004 boli splatné posledného septembra 2004. Posledný deň v septembri bolo 96.312,80 Sk na

bankovom účte (str. 56 ZP). Súdna znalkyňa vypracovala posudok z predložených dokladov, ktoré

jej boli predložené k znaleckému dokazovaniu. K ZP č. 15/2008 jej boli predložené podklady na

základe ktorých vyčíslila mínusový zostatok v pokladni. Súčasne v ZP konštatovala, že mínusový

zostatok finančných prostriedkov v pokladnici nie je možný. Doposiaľ jej boli predložené doklady za

rok 2005. V ZP č. 19/2008 na str. 11-50 sú na základe jednotlivých pokladničných dokladov a súvahy

spoločnosti zrekonštruované jednotlivé prírastky a úbytky finančných prostriedkov v pokladnici. Na

základe dodatočne predložených pokladničných dokladov v ZP č. 19/2008 vyčíslila finančné prostriedky

v pokladni spoločnosti. Ohľadne skutočnosti, keď vyčíslila rozdiel v mínusových zostatkoch, rozptyl

až o 3 milióny, znalkyňa uviedla, že k spracovaniu ZP č. 19/2008 jej boli predložené pokladničné

doklady za obdobie od 1/2005, pri predchádzajúcom ZP tieto podklady - doklady nemala. V zmysle

zákona o účtovníctve každá spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo, účtovné knihy, pokladničnú knihu

a účtovné knihy. Toto jej nebolo predložené, takže bola robená rekonštrukcia z dokladov. Znalkyňa

mohla len z predložených dokladov vyčísliť finančné prostriedky, ktorými spoločnosť v uvedenom období

disponovala. Pokiaľ by mala kompletné účtovníctvo a všetky pokladničné doklady, tak by na všetky

otázky zodpovedala priamo v ZP č. 15/2008, toto však možné nebolo. Stav finančných prostriedkov k

31.12.2004 bol uvedený z výkazu súvaha, ktorý spoločnosť predložila ako prílohu daňového priznania

na daňový úrad. Finančné prostriedky k 1.1.2005, resp. začiatočný stav financií 1.1.2005 sa rovná

konečnému stavu k 31.12.2004. Znalkyňa vychádzala z predpokladu, že účtovná závierka, ktorú

spoločnosť J., s.r.o. predložila ako prílohu k daňovému priznaniu na daňový úrad, spracovala z riadne

vedeného účtovníctva. Stav finančných prostriedkov k 1.1.2005 uviedla zo súvahy. Ďalej pokračovala

pokladničnými dokladmi 1.1, 2.1.2005 a postupne v priebehu r. 2005. Začiatočný stav sa uvádza v

pokladničnej knihe. Vyčíslenie hotovosti bol počiatočný stav peňazí v pokladnici. Pokiaľ by bola v súvahe

zlá čiastka, všetko by sa vyvíjalo ďalej inak. Znalkyňa však vychádzala z toho, že spoločnosť spravila

správne finančnú závierku. Bez zdokladovania začiatočného stavu by bolo vyčíslenie nesprávne. Pokiaľ

by boli predložené pokladničné doklady od vzniku spoločnosti v 4/2004, bola by rekonštrukcia robená

od začiatku spoločnosti, teda od apríla 2004. V r. 2004 v závere ZP v jednotlivých mesiacoch od

vzniku spoločnosti do 11/2004 z dôvodu, že znalkyňa nemala PPD, preto v závere ZP neuviedla žiadnu

pokladničnú hotovosť, vo finančných prostriedkoch na str. 60 ZP v mesiacoch 4/2004 až 10/2004

sú len finančné prostriedky na bankovom účte v SLSP, ktoré boli preukázané, ak spoločnosť mala

finančné prostriedky v pokladni, tak by sa tieto finančné prostriedky v r. 2004 v závere ZP zvýšili a

výsledok by bol vyšší. Ohľadne možného preklepu, keď znalkyňa mala zaúčtovať sumu 800.341,90

Sk, znalkyňa uviedla, že sa to nedá vyjadriť, či sa jednalo o chybu alebo preklep, či o iný doklad,

no dňa 24.11. sa suma 800.000 Sk v pokladnici nenachádzala, nemohla byť preto ani vyplatená.

Znalkyňa zotrvala na tom, že pokladnica nemôže byť mínusová, pri vedení účtovníctva sa každá položka

riadne zaúčtuje, teda aj vklad spoločnosti do pokladne. Za rok 2006 bola robená rekonštrukcia podľa

jednotlivých príjmov a výdavkov, a to celková rekonštrukcia. Znalkyňa ďalej vypracovala ZP č. 21/2011

a zotrvala na písomne podanom znaleckom posudku, ako i na jeho záveroch. Teda, že obžalovaný

mal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie odvodov za mesiac august 2004, v čase splatnosti

uviedla v ZP na č. l. 118, v čase splatnosti odvodov za mesiac august 2004 predstavovali nedoplatok

a finančné prostriedky boli vyššie ako neodvedené odvody. Z obdobia november 2004 až február 2005

mal obžalovaný dostatok finančných prostriedkov. Za mesiace apríl až august 2005 mal obžalovaný

dostatok finančných prostriedkov. Za október až november 2005 obžalovaný nemal dostatok finančných

prostriedkov. Za mesiac január 2006 nemal obžalovaný finančné prostriedky, za mesiac február 2006

sčasti, neodvedené 8342 Sk a finančné prostriedky 3810,50 Sk, za mesiac marec 2006 mal dostatok

finančných prostriedkov. V mesiacoch máj až august mal obžalovaný dostatok finančných prostriedkov,

v mesiaci september 2006 nemal dostatok finančných prostriedkov. Za mesiac júl 2005 nie je známe

podľa predložených dokladov, či bol dostatok finančných prostriedkov na odvedenie odvodov. To isté

sa týka aj mesiaca august 2005. V mesiacoch máj 2006 a jún 2006 podľa prvotných dokladov nebol

dostatok finančných prostriedkov a podľa pokladničných dokladov bol dostatok finančných prostriedkov.

V ostatných prípadoch znalkyňa uviedla, že nebol dostatok finančných prostriedkov, keď k znaleckému

dokazovaniu boli predložené prvotné a pokladničné doklady, v ktorých bol nesúlad, ktorý znalkyňa nevie

vysvetliť, prečo bol taký rozdiel. V prípadoch, ktoré sú sporné, znalkyňa uviedla, že pri znaleckom

dokazovaní zistila rozdiely medzi prvotnými a pokladničnými dokladmi. Rozdiely alebo stav pokladnice

podľa prvotných dokladov a stav podľa pokladničných dokladov však uviedla v znaleckom posudku.

Pokladničné doklady jej boli predložené samotným obžalovaným, keď znalkyni prišiel balík s podkladmi

od obžalovaného. Znalkyňa nemôže hodnotiť doklady, či platí, alebo neplatí ten doklad, prečo jej to nosil

a pod., preto nevie uviesť v sporných mesiacoch, či obžalovaný mal, alebo nemal dostatok finančných

prostriedkov. Rozpor v jednotlivých dokladoch znalkyňa vysvetlila tak, že podnikatelia sú povinní viesť

účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve. Všetky účtovné prípady sú povinné preukázať aj prvotnými

dokladmi. Stav, že finančné prostriedky podľa prvotných dokladov sú iné ako finančné prostriedky podľa

pokladničných dokladov svedčí o tom, že účtovníctvo nebolo vedené preukázane v zmysle zákona o

účtovníctve. Znaleckému dokazovaniu nebola predložená pokladničná kniha, účtovný denník, hlavná

kniha, na základe ktorých by sa dali porovnať podklady, ktoré boli predložené. Účtovné knihy je povinnosť

viesť podľa zákona o účtovníctve. K znaleckému dokazovaniu neboli tiež predložené doklady za rok

2003, nebola predložená pokladničná kniha so stavom finančných prostriedkov k 1.1.2004. Suma 184

tis. Sk bola uvedená na súvahe, ktorá bola predložená znaleckému dokazovaniu. Čiastku 184 tis. k

1.1.2004 znalkyňa uviedla k vyčísleniu finančných prostriedkov na základe súvahy. Ak by nebol konečný

stav pokladne k 1.1.2004 vo výške 184 tis. Sk, tak stav pokladne sa zníži o uvedenú sumu. Znalkyňa

vychádzala z toho, že súvaha bola spracovaná správne a finančné prostriedky k 31.12.2003 vo výške

184 tis. Sk boli v pokladnici spoločne. Podľa súdnej znalkyne pokiaľ by bolo účtovníctvo v súlade so

zákonom o účtovníctve, neboli by rozdiely v jednotlivých položkách, ktoré obhajca žiadal vysvetliť,

vznikli. Finančné prostriedky v hotovosti so znamienkom mínus neexistujú. Mínusový zostatok v pokladni

nie je možný. Z uvedeného dôvodu k 1.1.2006 uviedla zostatok nula. V zmysle zákona o účtovníctve je

povinnosť zaúčtovať každý účtovný prípad, pokiaľ spoločník vložil peniaze do pokladne, bolo potrebné

zaúčtovať príjem finančných prostriedkov a následne úbytok finančných prostriedkov, po zaplatení

nemohlo byť v pokladni menej peňazí ako nula Sk. Skutočnosť, že v pokladni sa objavili záporné hodnoty,

znalkyňa vysvetlila tak, že neboli predložené všetky transakcie, ktoré v skutočnosti nastali, resp. boli

predložené inak, ako v skutočnosti nastali, pretože mínus vzniknúť nemohol. Skutočnosti, ktoré by

svedčili o tom, že sa obžalovaný obohatil, súdna znalkyňa v predložených dokladoch nenašla.

Samosudkyňa podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítala za súhlasu zúčastnených strán na hlavnom

pojednávaní výpoveď svedka N. R. z prípravného konania, ktorý uviedol, že bol konateľom spoločnosti

J., s.r.o. v období od 21.11.2003 do 03.03.2005. O tom, že nie sú zaplatené odvody za zamestnancov

za obdobie od 01.04.2004 ani nevedel. Účtovníctvo a ekonomické veci mal na starosti jeho brat-

obžalovaný. Obžalovaný mu nikdy nehovoril, že spoločnosť má dlhy. On mal na starosti dodávky tovaru

do výroby, expedíciu hotových výdavkov a nie účtovné veci. O tom, kto má na starosti ktoré veci v

spoločnosti, sa s obžalovaným dohodli len ústne. Svedok nikdy nedostal od Sociálnej poisťovne nijaké

upozornenie alebo výzvu na zaplatenie nezaplatených odvodov. Myslel si, že je všetko v poriadku.

Nevedel uviesť meno účtovníčky, ktorá robila spoločnosti účtovníctvo. On bol v skutočnosti robotníkom

v spoločnosti a funkciu konateľa nikdy nevykonával. Príjem dostával ako zamestnanec spoločnosti, nie

ako konateľ.

Samosudkyňa podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítala za súhlasu zúčastnených strán na hlavnom

pojednávaní výpoveď svedkyne Y. H. z prípravného konania, ktorá uviedla, že bola zamestnaná v

spoločnosti J., s.r.o. od 01.05.2003 do 03.01.2005, kedy nastúpila na materskú dovolenku. Po materskej

sa už nevrátila, pričom doklad o výpovedi nemá. Obžalovaný jej povedal, že spoločnosť končí a preto

sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou. V roku 2007 žiadnu mzdu nedostávala, dostávala

materskú od Sociálnej poisťovne.

Samosudkyňa podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítala za súhlasu zúčastnených strán na hlavnom

pojednávaní výpoveď svedka D. Q. z prípravného konania, ktorý uviedol, že v spoločnosti J., s.r.o.

pracoval od 10.07.2006 ako murár, a to asi dva mesiace. S obžalovaným prišiel do kontaktu, keď tento

rozdeľoval prácu. Nemal doklad o výpovedi, nemá zápočet ani výplatnú pásku a ani výplatu za čas, ktorý

pracoval u obžalovaného. Každé ráno dostával 100,- Sk ako diéty, inak nedostal ani korunu. Ohľadne

tejto práce mal ako jediný doklad pracovnú zmluvu.

Samosudkyňa podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítala za súhlasu zúčastnených strán na hlavnom

pojednávaní výpoveď svedkyne F. R. z prípravného konania, ktorá uviedla, že v minulosti bola

zamestnankyňou spoločnosti J., s.r.o. a dňa 30.04.2006 došlo k rozviazaniu pracovného pomeru

dohodou. Druhýkrát bola v uvedenej spoločnosti zamestnaná od konca roku 2006 do októbra 2007, z

tohto obdobia však nemá ani pracovnú zmluvu, ani výplatné pásky. Pracovala ako administratívna sila

v kancelárii. Mzda jej bola riadne vyplácaná, už bez odvodov Sociálnej poisťovni, ktoré jej boli strhnuté.

Keď prvýkrát zo spoločnosti odišla, nastúpila po nej F. I., ktorú pozná z hádzanej. Podľa nej obžalovaný

odvody do Sociálnej poisťovne hradil, keď mal peniaze, keď však peniaze nemal, odvody neuhradil.

Samosudkyňa podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítala za súhlasu zúčastnených strán na hlavnom

pojednávaní výpoveď svedkyne F. C. z prípravného konania, ktorá uviedla, že v spoločnosti J., s.r.o.

pracovala od 01.07.2005 do 16.06.2006 ako čašníčka a administratívna pracovníčka. V roku 2007 však

v danej firme už nepracovala ani ako brigádnik. Preto v roku 2007 nemohla dostávať ani mzdu.

Samosudkyňa podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítala za súhlasu zúčastnených strán na hlavnom

pojednávaní výpoveď svedkyne I. T. z prípravného konania, ktorá uviedla, že v spoločnosti J., s.r.o.

pracovala od 01.11.2006 do júla 2007 ako pomocná čašníčka. Presný dátum skončenia uviesť nevie,

nakoľko nemá o tom žiaden doklad. Zároveň uviedla, že nemá žiadnu výplatnú pásku za obdobie,

keď v spoločnosti pracovala. Počas celého obdobia dostala len raz časť mzdy vo výške 2000,- Sk.

Keďže nedostala výplatné pásky, nevedela sa vyjadriť či boli a ak áno, v akej výške, strhnuté odvody

do Sociálnej poisťovne.

Samosudkyňa podľa § 268 Tr. poriadku oboznámila čítaním znalecké posudky č. 15/2008, č. 19/2008

a č. 21/2011 z odboru ekonómia vypracované súdnou znalkyňou Ing. Lýdiou Burkovskou.

Na hlavnom pojednávaní boli samosudkyňou v zmysle § 269 Tr. poriadku oboznámené listinné dôkazy

z trestného spisu, a to: oznámenie sociálnej poisťovne zo dňa 10.12.2008, pracovné zmluvy osôb I. T.,

F. I., F. R., rozviazanie pracovného pomeru osoby F. R., výplatné pásky F. R., mesačný výkaz zaslaný

Sociálnou poisťovňou zo dňa 13.01.2009, doklady ohľadom spoločnosti J., s.r.o. - Spoločenská zmluva

a Dodatok č. 1 k spoločenskej zmluve, výpis z obchodného registra na spoločnosť J., s.r.o., správa

o povesti obžalovaného z Obvodného úradu Bánovce and Bebravou, správa o povesti obžalovaného

z obce Veľká Hradná, odpis z Registra trestov SR na obžalovaného, znalecký posudok č. 41/2006,

správa o povesti obžalovaného z Obvodného úradu Bánovce nad Bebravou a odpis z Registra trestov

SR obžalovaného.

O osobe obžalovaného I. R. súd zistil, že tento nebol v minulosti súdne trestaný. Zo správy Obvodného

úradu Bánovce nad Bebravou vyplýva, že obžalovaný bol v roku 2007 priestupkovo riešený pre

priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obžalovaný I. R. sa dopustil žalovaných skutkov

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku za súčasného upravenia jednotlivých skutkových

viet oproti obžalobe tak, že v skutku 2 obžaloby je výška škody 30.620,- Sk (1 016,40 Eur), keď

obžalovaný strhol odvody zamestnancom za mesiace 11/2004, 12/2004, 02/2005, v skutku 3 obžaloby

je výška škody 43.615,- Sk( 1 447,75 Eur) za odvody strhnuté zamestnancom v mesiacoch 04/2005,

05/2005, 06/2005, v skutku 5 obžaloby, t. j. skutok 4 rozsudku je výška škody 10.151,- Sk (336,95 Eur)

za odvody strhnuté zamestnancom v mesiaci 03/2006, v skutku 6 obžaloby, t. j. skutok 5 rozsudku

je výška škody 8.012,- Sk ( 265,94 Eur) za odvody strhnuté zamestnancom v mesiacoch 07/2006 a

08/2006. K úprave výšky jednotlivých škôd došlo z dôvodu, že po vykonaní znaleckého dokazovania

došlo k spresneniu období, v ktorých obžalovaný nemal k dispozícii voľné finančné prostriedky pre

úhradu splatných odvodov pre Sociálnu poisťovňu. Z rovnakého dôvodu došlo aj k vypusteniu skutku 4

obžaloby ako čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu.

Obžalovaný je jednoznačne usvedčený vlastnou výpoveďou, keď potvrdil, že odvody pre Sociálnu

poisťovňu síce boli riadne vypočítané z jednotlivých výplat zamestnancov, tieto však neboli Sociálnej

poisťovni riadne odvedené v zmysle zákona. Z vykonaného znaleckého dokazovania a následne aj z

výpovede súdnej znalkyne Ing. Burkovskej bolo zároveň potvrdené, že obžalovaný odvody v obdobiach

ustálených v jednotlivých skutkoch rozsudku riadne neodviedol, pričom však v čase jednotlivých

splatností mal k dispozícii voľné finančné prostriedky, z ktorých bolo možné odvody uhradiť bez rizika,

že by ich odvedenie bolo pre spoločnosť likvidačné. Neodvedenie odvodov potvrdila aj svedkyňa

K., zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, ktorá zároveň potvrdila, že obžalovaný nepožiadal Sociálnu

poisťovňu o splátkový kalendár, hoci ako sám uviedol, spoločnosť mala problémy. Rovnako svedkyňa K.

potvrdila, že jednotlivé odvody sa vymáhajú exekučne, pričom obžalovaný doposiaľ neuhradil dlh voči

Sociálnej poisťovni ani prostredníctvom exekúcii. Z výpovedí zamestnancov spoločnosti J., s.r.o. bolo

preukázané, že vedenie dokladov súvisiacich s pracovnými pomermi - pracovné zmluvy, výplatné pásky,

výpovede, boli dlhodobým problémom spoločnosti. Nesprávne vedenie účtovníctva mohlo prispieť k

rozporom v znaleckom posudku, na ktoré sa obhajca obžalovaného snažil na hlavnom pojednávaní

opakovane poukázať, avšak v danom prípade súdny znalec mohol vychádzať iba z dokladov, ktoré mal

k dispozícii a znalecký posudok z preukázaných dokladov súd považuje za správny. V prípade, že by

súdny znalec mal k dispozícii aj doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že obžalovaný v čase splatností úhrad

pre Sociálnu poisťovňu nedisponoval voľnými finančnými prostriedkami, resp. uhradenie jednotlivých

odvodov by bolo pre spoločnosť likvidačné, musel by súd vziať túto skutočnosť do úvahy. Obžalovaný

však nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že nemohol uhradiť odvody Sociálnej poisťovni.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že v trestnej veci bol vypracovaný najskôr znalecký

posudok č. 15/2008 následne bol znalecký posudok doplnený pod č. 19/2008 a počas konania

na súde bol vypracovaný znalecký posudok č. 21/2011 teda, ak obžalovaný disponoval aj ďalšími

dokladmi preukazujúcimi zlú finančnú situáciu spoločnosti, mal dostatok času, aby ich predložil. Bolo

v záujme obžalovaného viesť riadne účtovníctvo a jednotlivé doklady, pričom táto povinnosť vyplýva

obžalovanému ako podnikateľovi aj zo zákona. Na túto skutočnosť opakovane poukázala aj súdna

znalkyňa. Ľahostajný prístup k účtovnej evidencii nezbavuje obžalovaného viny. Tvrdenie obžalovaného,

že v jeho záujme bolo udržať spoločnosť za každú cenu, neprepustiť zamestnancov a snaha hľadať

spôsoby, aby spoločnosť bola zisková, sa javí ako účelové s cieľom vyviniť sa. Obžalovaný ďalej uviedol,

že účtovníctvo viedli účtovné firmy, neskôr aj zamestnankyne obžalovaného, čo rovnako obžalovaného

nezbavuje viny, pretože za plnenie záväzkov, ktorým je aj platenie zákonom určených odvodov, bol

zodpovedný obžalovaný ako konateľ spoločnosti. Ak sa obžalovaný spoliehal, že stačí, ak program

vypočíta výšku odvodov, ale nezabezpečil následne ich úhradu, rovnako sa tým nezbavuje viny. Podľa

vyjadrenia svedkyne K., Sociálna poisťovňa v minulosti začala vymáhať jednotlivé pohľadávky až do šesť

rokov od omeškania, čo je dostatočne dlhá doba, počas ktorej je možné zvrátiť nepriaznivú situáciu a

aspoň čiastočne napraviť škodlivý následok. Obžalovaný však napriek tomu dobrovoľne nepristúpil ani k

čiastočnej úhrade. Napriek skutočnostiam, ktoré obhajca obžalovaného vytkol znaleckému dokazovaniu,

súd výpoveď súdnej znalkyne vyhodnotil ako vierohodnú, nakoľko korešponduje s ostatnými listinnými

dôkazmi ako aj so svedeckými výpoveďami. Na základe znaleckého dokazovania a výpovede znalkyne

boli upravené aj obdobia, počas ktorých obžalovaný preukázateľne disponoval prostriedkami, z ktorých

bolo možné odvody Sociálnej poisťovni odviesť. Obrana obžalovaného, že finančná situácia spoločnosti

bola úplne iná, ako je uvedené v znaleckom posudku a ako uviedla súdna znalkyňa na hlavnom

pojednávaní, je absolútne nepreukázaná, keďže sám obžalovaný sa staral o účtovné a ekonomické

veci spoločnosti, čo potvrdil aj brat obžalovaného, svedok JZ.v R., a teda mal zodpovednosť za

riadne vedenie účtovných dokladov a zároveň za plnenie zákonných povinností spoločnosti. Napriek

tomu, že obžalovaný v čase splatnosti poistného disponoval potrebnými finančnými prostriedkami,

tieto nepoužil na úhradu odvodov Sociálnej poisťovni. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že daňová

a odvodová povinnosť voči štátu majú prednosť pred úhradou ostatných záväzkov podnikateľského

subjektu, pričom dodávatelia ako aj iní živnostníci obchodujúci s podnikateľom, sú povinní znášať riziko

podnikateľskej činnosti. Záujem štátu na uprednostňovanom platení poistného zákonodarca vyjadril

trestnou zodpovednosťou za ich nezaplatenie, resp. neodvedenie.

Na základe takto vykonaných a vyhodnotených dôkazov mala samosudkyňa za preukázané, že

obžalovaný I. R. sa jednoznačne dopustil trestného činu zločinu neodvedenia dane a poistného podľa

§ 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, keď zamestnancom strhol odvody pre Sociálnu poisťovňu,

tieto však po ich splatnosti Sociálnej poisťovni ako príjemcovi neodviedol, a to za jednotlivé obdobia

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Za neodvedenie poistného v prípade, ak ide o právnickú

osobu zodpovedá ten pracovník, ktorý podľa zákona, resp. iného právneho predpisu alebo zmluvy za

právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten pracovník, ktorý dal príkaz na

konanie (príkaz na neodvedenie poistného). V danom prípade bol takouto osobou konateľ spoločnosti

J., s.r.o., teda obžalovaný I. R.. Poistné na sociálne poistenie, t.j. na nemocenské poistenie, dôchodkové

poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti (§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) vykazuje

a odvádza zamestnávateľ formou zrážok z hrubých miezd zamestnancov Sociálnej poisťovni, pričom

poistné je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov tvoriacich vymeriavací základ zamestnanca (§

143 ods. 2 cit. zákona). Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom odvádzaní poistného.

Vykonané dôkazy, ktoré sa vzájomne podporujú, bez podstatných rozporov, vytvárajú ucelený logický

reťazec preukazujúci tak spáchanie skutky pod bodom 1) - 5) rozsudku obžalovaným I. R., pričom

s ohľadom na ustanovenie § 125 Tr. zákona, v zmysle ktorého väčšou škodou sa rozumie suma

dosahujúca najmenej desaťnásobok malej škody, teda obžalovaný spôsobil škodu vo väčšom rozsahu

(3.363,69 Eur ). Obžalovaný zároveň konal v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona vo forme nepriameho

úmyslu ( dolus eventualis ), pretože vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem

spoločnosti chránený zákonom, ktorý spočíva v záujme štátu na správnom vyberaní poistného a pre

prípad, že takéto porušenia alebo ohrozenie spôsobí, bol s ním uzrozumený.

Pri výmere trestu obžalovaného I. R. súd prihliadal na mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovaného,

na okolnosti za akých došlo k vykonaniu trestného činu, na účel trestu ako i na možnosť nápravy

obžalovaného a poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, pohnútku ( motív ), mieru zavinenia a poľahčujúcu okolnosť,

dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude obžalovanému I. R. postačujúce uložiť

podmienečný trest odňatia slobody. Preto mu uložil primeraný trest odňatia slobody za splnenia

zákonných podmienok v danom prípade podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j)

Tr. zákona vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky za súčasného

uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v určenej skúšobnej dobe a uloženia

povinnosti obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona zaplatiť v skúšobnej dobe dlh Sociálne

poisťovne vo výške 3363,69 Eur. Pričom súd mal za to, že takýto trest splní individuálnu ako aj generálnu

prevenciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie

nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.