Legislator Case Law & Legislation
2To/1/2019 ECLI:SK:KSTN:2019:3618010179.2 AI generated

2To/1/2019 · Krajský súd Trenčín

Case Number 2To/1/2019
Court / Authority
Jurisdiction Slovakia (SK)
Decision Date

Legislator summary

AI generated

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému M. L., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom T.,

Legislator headnote

AI generated

2To/1/2019 · Krajský súd Trenčín: písm. d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.

Cited Case Law

AI generated

Need to analyze how this precedent applies to your matter?

Cross-reference this judgment against statutes, commentaries, and subsequent citing case law inside Legislator AI.

Open in Legislator →

Full text

Súd:

Krajský súd Trenčín

Spisová značka:

2To/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu:

3618010179

Dátum vydania rozhodnutia:

31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

JUDr. Jozef Janík

ECLI:

ECLI:SK:KSTN:2019:3618010179.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha

a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému M. L., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom T.,

t.č. v ÚVV Ilava, pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. s

poukazom na § 138 písm.d) Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., prejednal na verejnom

zasadnutí dňa 31. januára 2019 odvolania obžalovaného M. L. a prokurátora Okresnej prokuratúry

Partizánske (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu

Partizánske zo dňa 3. decembra 2018, sp. zn. 2T/64/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného M. L. a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože

nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 3.12.2018, sp. zn. 2T/64/2018 bol obžalovaný M. L.

uznaný za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 138

písm. d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.

zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.

zák. na tom skutkovom základe, že obžalovaný M. L. a odsúdený Y. T. dňa 21.10.2017 v čase okolo 01.00

h v obci Bošany pred pohostinstvom Reno pod hrozbou násilia prinútili poškodeného T. T. a poškodeného

Ľ. Y. nastúpiť do osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia EČ: T.-XXXCP, ktorého majiteľom je

T. T. a to tak, že obžalovaný M. L. a odsúdený Y. T. pristúpili k T. T., prehovárali ho aby ich zaviezol do

Partizánskeho, s čím on nesúhlasil a snažil sa im vysvetliť, že ich nikam neodvezie, následne k nemu

pristúpil Y. T., chytil ho rukami pod krk so slovami "pôjdeš s nami do Partizánskeho, keď ti L. povedal, že

pôjdeš s nami, tak pôjdeš s nami" a pritom ho násilím vtlačil do jeho osobného motorového vozidla na

sedadlo vodiča, následne nato obžalovaný M. L. vonku pred vozidlom fyzicky napadol poškodeného Ľ.

Y. tým spôsobom, že ho posotil a niekoľkokrát udrel rukou do hrude, v čoho dôsledku poškodený Ľ. Y.

spadol na zem, a po slovách Y. T. adresovaných obžalovanému M. L., aby naložil aj jeho do auta, si sadol

poškodený Ľ. Y. na zadné sedadlo za vodiča - poškodeného T. T., vedľa ktorého už sedel obžalovaný

M. L. a Y. T. si sadol na zadné sedadlo vedľa poškodeného Ľ. Y., obžalovaný M. L. kázal poškodenému

T. T., aby išiel do Partizánskeho, potom sa snažil udrieť poškodeného Ľ. Y. a vyzýval poškodeného T.

T., aby išiel rýchlejšie, búchal rukou do palubnej dosky, pričom prasklo čelné sklo, načo poškodený T. T.

viedol osobné motorové vozidlo po ceste z obce Bošany smerom na Partizánske, kde mu počas cesty

obžalovaný M. L. pred obcou Brodzany oznámil, aby odbočil na chatu zvanú Ondrej a ako išli počas cesty

odsúdený Y. T. sediaci vzadu si vytiahol z vrecka nohavíc malý nôž, a viackrát povedal poškodenému Ľ.

Y. "teraz ťa zabijem, to máš za svojho otca, je s tebou koniec", na to obaja obžalovaný M. L. a odsúdený

Y. T. vyzvali poškodeného T. T., aby odbočil na chatu Ondrej, ako išli ku chate poľnou cestou a dostali

sa k zatvorenej rampe, obžalovaný M. L. vyzval poškodeného T. T., aby sa s autom otočil lebo ho inak

zabije. Ako sa otáčal na chvíľu obžalovaný M. L. vystúpil z vozidla a opäť do neho nastúpil, odsúdený

Y. T. povedal, že "pôjdeme do hory a tam Vás zabijeme, zakopeme a auto podpálime", následne ako išli

po poľnej ceste hoci poškodeného odsúdený Y. T. vyzýval, aby z auta nevyskakoval, poškodený Ľ. Y.

vyskočil z idúceho auta, a vodič auto zastavil, pričom odsúdený Y. T. utekal za poškodeným Ľ. Y., pričom

poškodený sa potkol a spadol načo ho odsúdený Y. T. dobehol sadol na neho a dal mu nôž pod krk a

povedal "teraz ťa zabijem", v tom čase sa obžalovaný M. L. opýtal poškodeného T. T. či má cigaretu,

poškodený vypol motor, vzal kľúče, ako pripaľoval obžalovanému M. L. cigaretu, začal poškodený T. T.

utekať, následne po ňom obžalovaný M. L. kričal "stoj, lebo ťa zastrelím", následne si poškodený Ľ. Y.

opäť sadol do auta, odsúdený Y. T. potom sediac vpredu vo vozidle vytrhol autorádio a mykal volantom,

a obžalovaný M. L. kopal do auta zvonku, potom poškodeného Ľ. Y. obžalovaný M. L. vzal za ruku išli

spolu do dediny, po ceste mu hovoril, že sa nemá báť, že sa mu nič nestane, ale nemá to povedať, lebo

ublíži jemu aj jeho rodine, poškodený T. T. v blízkom obydlí požiadal o pomoc a vec ohlásil na polícii, čím

svojim spoločným konaním Y. T. a obžalovaný M. L. u poškodeného Ľ. Y. a T. T. vyvolali vyšší stupeň

tiesnivého pocitu a vzbudili u nich dôvodnú obavu o ich život a zdravie, pričom im nebolo spôsobené

žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom spôsobili škodu poškodením osobného

motorového vozidla Škoda Octavia EČ: T.-XXXCP patriaceho poškodenému T. T. vo výške 234 €.

Za to bol odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., podľa § 38 ods.

4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody na 3 roky

nepodmienečne, na výkon ktorého okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote

včas podanými odvolaniami napadli obžalovaný M. L. a prokurátor v neprospech obžalovaného pre

nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovaný M. L. v rozsiahlom písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne namietal

správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch s poukazom na to, že v konaní pred súdom

nebolo preukázané, že by on spáchal skutok kladený mu v obžalobe za vinu a pravdou je len to, že

sa nachádzal na mieste činu, nebol však agresívny a celý prípad je len nepochopením jeho správania

poškodenými a vlastne nedorozumením. Ďalej uviedol, že v prípravnom konaní boli hrubo porušené

jeho práva ako obžalovaného, najmä právo na obhajobu a to tým, že jeho obhajkyňa nebola vhodným

spôsobom a na správnu adresu upovedomená o jeho výsluchu dňa 1.10.2018 napriek tomu, že na

podanej žiadosti o prepustenie z väzby žiadala zasielať korešpondenciu na adresu do H. H., kam jej

však predmetné upovedomenie nebolo zaslané a tým, že je bolo zaslané iba do M., nebola o tomto

úkone upovedomená vhodným spôsobom. Ďalej obvinený ani obhajkyňa neboli v prípravnom konaní

výslovne poučení o možnosti vzdať sa práva preštudovať spis a ten bol obhajkyni dňa 20.9.2018

predložený bez toho, aby bol pevne zviazaný, pričom čísla strán boli označené len ceruzkou. V spise

sa pritom nachádzali aj úradné záznamy policajta, ktoré tam uložené nemali byť, pretože úradný

záznam nie je listinný dôkaz. On ako obvinený sa pritom úkonu preštudovania vyšetrovacieho spisu

nezúčastnil, keď mu to neumožnil zlý zdravotný stav a jeho žiadosť o určenie nového termínu potom

akceptovaná nebola. V „Zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu“ zo dňa 20.09.2018 nie je pritom

v tomto smere vykonaný žiadny záznam. Závažným pochybením v prípravnom konaní je skutočnosť, že

znalecký posudok nebol obhajcovi JUDr. X. V. doručený, nakoľko v spise sa síce nachádza doručenka

zo dňa 14.8.2018, avšak táto bola podpísaná za účelom osobného prevzatia kópie spisového materiálu,

avšak nie samotného znaleckého posudku, tak ako to vyžaduje zákon. Bolo porušené tiež právo na

obhajobu obžalovanému v prípravnom konaní tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na výsluchu

poškodeného T. ani poškodeného Y. a tak mu bolo znemožnené klásť poškodeným pri ich výsluchu

v prípravnom konaní otázky. V konaní pred súdom boli porušené práva obžalovaného, najmä právo

na spravodlivý proces a to z dôvodov, že súd prvého stupňa nezohľadnil u obžalovaného poľahčujúce

okolnosti a to konkrétne, že spáchal trestný čin pod tlakom podriadenosti - obžalovaný konal výlučne

pod tlakom T., ktorý určil, kam má poškodený T. viesť motorové vozidlo, dokonca sa snažil poškodenému

Y. pomôcť, keď nadobudol dojem, že T. mu mohol ublížiť. T. v danom čase a na danom mieste bol

tou osobou, ktorá ovládala situáciu a nútila robiť všetkých zúčastnených to, čo on prikázal a teda

on spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku - T. vyvíjal na obžalovaného nátlak, aby

navigoval poškodeného T. na chatu I., pričom obžalovaný tam ani ísť nechcel, pretože ráno nastupoval

do práce a doma ho už čakala priateľka. Obžalovaný pred spáchaním činu viedol riadny život - mal

zamestnanie, dodržiaval riadne probačný dohľad, trvalo žil so svojou partnerkou a zveľaďovali si byt.

Povaha predchádzajúcich trestných činov, resp. trestného činu v dôsledku, ktorého bol nariadený

probačný dohľad mala ekonomickú povahu, do uvedeného dňa nebol obžalovaný stíhaný za násilnú

trestnú činnosť, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu tým, že zneškodnil T. nôž

(zlomil ho), pomohol nájsť poškodenému Y. cestu do dediny, písomne sa ospravedlnil poškodenému

T. a pritom aj poškodený Y. sa vyjadril tak, že podľa neho sa v tú noc nič také nestalo a keby nebol

prinútený, tak by trestné oznámenie ani nepodal. Obžalovaný sa pritom sám bez predvolania dostavil

na policajnú stanicu, aby vypovedal k predmetným udalostiam a s políciou vždy spolupracoval a

poskytoval jej aj potrebnú súčinnosť. Otázne je tiež to, či poškodený Y. nebol v inkriminovanej dobe

pod vplyvom drog, čím sa súd vôbec nezaoberal. Odôvodňovať napadnutý rozsudok pri odsudzovaní

obžalovaného k nepodmienečnému trestu odňatia slobody tým, že je kamarát T. a nemusel ísť autom

poškodeného domov, je iracionálne a neopodstatňujúce uznanie viny a uloženie uvedeného trestu. Z

výpovedí poškodených, obžalovaného ako i svedkov bolo jasne preukázané, že obžalovaný sa snažil

účinne napomenúť a aj napomínal počas jazdy autom T., keď na neho kričal a nadával mu, pričom

mu dal aj jasne a zreteľne najavo /keď sa ho snažil udrieť/, že jeho správanie nie je akceptovateľné,

čím chcel priamo pomôcť poškodeným. Obžalovaný v žiadnom prípade nekonal v úplnej zhode s T.,

nakoľko mu počas cesty nadával a kričal na neho, aby sa prestal správať k poškodeným tak, ako sa

správal. Uvedené potvrdili aj poškodení, keď vypovedali, že obžalovaný bol nervózny a kričal na T. a

že sa hádali. V neposlednom rade sa sám T. vyjadril, že obžalovaný s ním nekomunikuje, pretože mu

vyčíta udalosti predmetnej noci. Svedok a poškodený Y. sa ani raz nevyjadril, že by mal z obžalovaného

L. strach a koniec koncov to nevyjadril ani poškodený T.. Obžalovaný nemal úmysel nikoho obmedzovať

na osobnej slobode, ani nikoho vydierať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný

žiadnym spôsobom neprinútil poškodených nastúpiť do auta. Nebolo tiež preukázané, že by obžalovaný

fyzicky napadol poškodeného Y., ten totiž nemal žiadne zranenia ani pomliaždeniny nikde na tele, čo

sám uviedol. Okresný súd žiadnym spôsobom neobjasnil, prečo zmenil skutkový dej a to aj v rozpore

s podanou obžalobou a vykonaným dokazovaním. Na hlavnom pojednávaní poškodený T. ani nevedel

konkretizovať, či sa vôbec obžalovaného bál. Keď mal opísať konkrétne správanie obžalovaného, ktoré

v ňom malo vyvolať strach, nevedel to definovať, iba že sa ich bál, lebo po sebe stále kričali a obžalovaný

kričal aj po ňom. Objektívne možno vyhodnotiť konanie obžalovaného v rovine, že on bol tým, kto

„krotil“ T., kto T. zobral a dolámal nôž a poskytol pomoc Y. pri nájdení cesty z lesa do dediny. Uvedené

okolnosti súd v žiadnom smere nezohľadňoval a ani sa k nim bližšie nevyjadroval. Celý rozsudok -

vrátane odôvodnenia - je smerovaný v neprospech obžalovaného a dôkazná situácia v jeho prospech

bola ignorovaná. Poukázal ďalej na podstatné skutočnosti ohľadom jeho osoby a trestného konania,

keď on od spáchania skutku po vzatie do väzby viedol riadny život, pred spáchaním skutku riadne

a pravidelne dodržiaval probačný a mediačný dohľad - bola predložená komunikácia s probačným a

mediačným úradníkom, s ktorým sa po vzájomnej dohode a predložení pracovnej zmluvy dohodol na

preložení termínu probácie - riadne a zodpovedne pracoval a aj v súčasnosti sa môže po prepustení

z väzby zamestnať na konkrétnom pracovisku a zabezpečovať tak potreby svojich detí a partnerky. Po

tom, čo sa dozvedel, že ho hľadá v súvislosti s predmetným skutkom polícia, sám sa dostavil na podanie

vysvetlenia/výsluch na policajnú stanicu, doposiaľ sa nedopustil žiadnej násilnej trestnej činnosti, a

to ani priestupkovo, zo znaleckého posudku je zrejmé, že nie je závislý na žiadnych omamných ani

psychotropných látkach, ani na alkohole, zo znaleckého posudku je tiež zrejmé, že nie je pre spoločnosť

nebezpečný a v neposlednom rade poukazuje na podstatné rozdiely vo výpovediach poškodených

v porovnaní s ich výpoveďou pri konfrontácii. Okresný súd pri odsudzovaní odsúdeného T., uložil T.

trest odňatia slobody na 2 (dva) roky nepodmienečne s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom

na osobnosť obžalovaného M. L. a jeho absenciu sklonov k páchaniu obdobnej trestnej činnosti, nie

je potrebné na neho pôsobiť trestom nepodmienečným. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu tiež

neprihliadol na to, že jeho správaniu v čase skutku chýba vopred uvážený motív. Už len výkon väzby

je pre neho dostatočným ponaučením, pričom väzba je porovnateľná s trestom odňatia slobody. Ku

dňu podania odvolania sa nachádza vo väzbe už 8 mesiacov. Uložený trest súdom prvého stupňa je

taký dlhý, že má len účel represie v podobe tej, že on nebude na slobode. Uložený trest považuje za

neprimerane prísny a nezohľadňujúci všetky okolnosti v jeho prospech a to ani okolnosti poľahčujúce.

U obžalovaného sa zmenila celkovo jeho rodinná situácia, keď sa mu počas výkonu väzby narodilo

bábätko - syn s jeho partnerkou, s ktorou žije dlhodobo v partnerskom zväzku. Celkovo zmenil pohľad na

život a chce sa plnohodnotne venovať svojej rodine. Jeho partnerka je toho času na materskej dovolenke

a ona aj novorodenec sú úplne závislí od zárobku obžalovaného, pričom na hlavnom pojednávaní boli

uvedené aj zo strany svedkyne U. okolnosti ohľadom nevyhnutnej prítomnosti obžalovaného v rodine. V

nadväznosti na vyššie uvedené okolnosti trest uložený obžalovanému M. L. možno objektívne vyhodnotiť

ako neprimerane prísny a tvrdý. Pôsobí na verejnosť, rodinu kontraproduktívne, keď je zrejmé, že T.

je tou osobou, ktorej konanie počas skutku bolo aktívnejšie a práve odsúdený T. bol aj iniciátorom a

osobou, bez ktorého pričinenia by sa zrejme dej odohrával mimo trestnoprávnej roviny. Vzhľadom na

okolnosti a pomery obžalovaného mohol a mal súd využiť mimoriadne zníženie trestu a s prihliadnutím na

poľahčujúce okolnosti a dĺžku vykonanej väzby, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a splnenie účelu

trestu plne postačuje aj podmienečný trest kratšieho trvania. Na podklade uvedených dôvodov preto

obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Partizánske v jeho prospech.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podanom v neprospech obžalovaného namietal

správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu s poukazom

na to, predmetný rozsudok považoval v tejto časti za nezákonný, nakoľko uložený trest považuje za

neprimerane mierny vzhľadom na osobu a pomery páchateľa ako i charakter trestnej činnosti, ktorej sa

obžalovaný dopustil, pretože sa jedná o viaceré trestné činy násilnej povahy a taktiež je takto uložený

trest v rozpore so zásadami ukladania trestov predovšetkým z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia

§ 39 ods.1 Tr.zák. V tomto prípade neexistujú také mimoriadne a výnimočné okolnosti prípadu a

pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a už vôbec nie

také mimoriadne zníženie, ako aplikoval súd. Upravená trestná sadzba pri zohľadnení poľahčujúcich

okolností

(ktoré absentovali) a priťažujúcich okolnosti bola 4 roky 8 mesiacov až 8 rokov (§ 183 ods. 2 Tr. zákona).

Takáto trestná sadzba uvedená v Tr. zákone odráža vysokú závažnosť konania uvedenú v § 183 ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a v ostatných trestných činoch, ktorých sa obžalovaný dopustil (§ 189

ods. 1 Tr. zákona, § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona).

Obžalovanému však bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, čo je neprimerane mierny trest za

trestné činy, ktorých sa obžalovaný dopustil. Okolnosti, ktoré súd považuje za okolnosti rozhodujúce pre

mimoriadne

zníženie trestu odňatia slobody, sú bežnými okolnosťami, ktoré sa nevymykajú z bežného rámca.

Pritom ide o okolnosti, ktoré nie sú mimoriadne a výnimočné. Čo sa týka pomerov obžalovaného,

neexistujú žiadne pomery, ktoré by mohli mať za následok mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Práve naopak, okolnosti prípadu a pomery páchateľa, na ktoré poukázal súd, je možné zohľadniť a

prihliadnuť na ne len v rámci upravenej trestnej sadzby (4 roky 8 mesiacov - 8 rokov). Obžalovaný sa

navyše skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin. Z uvedeného

je zrejmé, že v minulosti mu uložené tresty odňatia slobody a to aj nepodmienečné, neviedli k jeho

náprave a prevýchove, neodradili ho od jeho trestnej činnosti, naopak jeho trestná činnosť vygradovala.

Z uvedených dôvodov uložený trest nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným pre ukladanie trestov,

keďže so zreteľom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy sú uložený druh trestu, ako aj jeho výmera mierne. Takýto trest nemôže

pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život. Uložený trest sa vzhľadom na

uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nie je

spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od páchania trestných činov. Takýto

trest nemôže vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V prípade obžalovaného bude

len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody spĺňať kritériá individuálnej a generálnej prevencie

a bude dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Z týchto dôvodov

navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil výrok o

treste rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T 64/2018-511 z 03. 12. 2018 a aby podľa § 322

ods. 3 Tr. zákona uložil obž. M. L. úhrnný trest odňatia slobody v l. polovici upravenej trestnej sadzby (4

roky 8 mesiacov až 8 rokov) nepodmienečne s použitím

§ 38 ods. 4, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona a podľa § 48 ods. 2 písm.

b) Tr. zákona ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obhajkyňa obžalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedla, že v jeho podaní nie je

uvedené nič, čo by individualizovalo tento prípad, nakoľko prokurátor len prepísal odôvodnenie rozsudku

a paragrafové znenie Trestného zákona. Až na strane 5 podania je uvedené, že príchod nového života

na tento svet nie je nič mimoriadne a ani výnimočné, pričom s uvedeným nemožno súhlasiť, pretože

práve mimoriadne pomery páchateľa odôvodňujú aj mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod

dolnú hranicu trestnej sadzby. Prokurátor sa pritom žiadnym spôsobom nevyjadril k tomu, že obžalovaný

doposiaľ nespáchal žiadne násilné trestné činy a dokonca nebol ani priestupkovo sankcionovaný za

žiadne násilné skutky, pričom ani počas celého výkonu väzby nenastali žiadne skutočnosti, ktoré

by nasvedčovali tomu, že by bol obžalovaný agresívny či násilnícky. Počas výkonu väzby sa správa

disciplinovane a vzorne, pričom je v kontakte so svojou najbližšou rodinou. V tomto kontexte navrhla,

aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného M.

L. a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §

316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 2.

januára 2019, vykonal dňa 31. januára 2019 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania

obžalovaného M. L. a prokurátora nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami

vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavných

pojednávaniach, naposledy dňa 3. decembra 2018, všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom

na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,

ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i

právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného

M. L., ale predovšetkým o jednoznačne usvedčujúce svedecké výpovede poškodených M. Y. a najmä

T. T., pretože s týmito usvedčujúcimi svedeckými výpoveďami poškodených korešpondujú aj ďalšie

vo veci vykonané dôkazy a to konkrétne výpoveď spoluobžalovaného a toho času už právoplatne

odsúdeného Y. T., závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia

psychiatrie Y.. U. L. a tiež listinné dôkazy a z nich najmä zápisnice o rekognícii (č.l. XXX - XXX),

zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 210-213, 215-216), na ktoré v napadnutom

rozsudku poukázal a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom

spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia tiež podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil

v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného

prednesené na hlavnom pojednávaní, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi,

s ktorými však naopak v celom rozsahu korešpondovali usvedčujúce svedecké výpovede poškodených

M. Y. a T. T. nielen z prípravného konania, ale aj z hlavného pojednávania. Z nich jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností - napriek tomu, že obžalovaný uvádza len to, že v celom prípade išlo iba o

nesprávne pochopenie jeho konania zo strany poškodených a teda o zjavné nedorozumenie - vyplýva,

že aj keď iniciátorom násilia bol t.č. už odsúdený Y. T., aj obžalovaný M. L. jednoznačne nielen na začiatku

skutkového deja, keď poškodení T. T. ani M. Y. nesúhlasili s odvozom obžalovaných do T., ale v priebehu

celého skutku aktívne a násilne - nielen úderom rukou do hrude poškodeného Y., ale už aj v priebehu

jazdy v osobnom motorovom vozidle agresívnym verbálnym správaním, ale aj napríklad búchaním rukou

do palubnej dosky, čo spôsobilo až prasknutie čelného skla, nútil poškodených podriadiť sa aj jeho vôli

s cieľom nasmerovať jazdu vozidlom do aj ním určeného cieľa, pričom okrem iných prejavov sa aj so

zaťatou päsťou na adresu T. T., ktorý v tom čase riadil predmetné vozidlo, vyjadroval vyhrážkami v tom

zmysle, že ich zabijú a zakopú a v živote ich nikto nenájde, ak nespravia to čo od nich spolu s t.č. už

odsúdeným Y. T. žiadali a pritom takéto jeho konanie vyvolalo podľa poškodených T. T. a M. Y. u nich

obavy a aj strach o svoj život.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam

ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal

v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú

ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a

že ho spáchal aj obžalovaný M. L.. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam

nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení

konania obžalovaného M. L. zhodne s obžalobným návrhom ako zločinu obmedzovania osobnej slobody

podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák.

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.

2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20

Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu

zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam,

ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na

zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného, ktoré vo svojej

podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už v konaní pred okresným

súdom a s ktorými sa súd prvého stupňa dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení

napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené. V podrobnostiach preto poukazuje na vecne

správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu

konania obžalovaného, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody a

spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej

v § 183 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri prevažujúcom

pomere priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm.m) Trestného zákona v spojení s § 41

ods. 1 Trestného zákona aj s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 3 roky, teda nad

dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným

hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky

zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov, ako aj pomery

obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,

pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho

odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Okresný súd pri ukladaní trestu pritom dôvodne prihliadol nielen

na to, že v súvislosti s už právoplatne odsúdeným Y. T., ktorý bol iniciátorom celého konania a ktorému

bol ako spolupáchateľovi uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne, majú byť

tresty uložené páchateľom za ten istý skutok porovnateľné, ale aj na to, že trest má postihovať iba

páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods.3

Tr.zák.) a pritom družke obžalovaného, s ktorou do vzatia do väzby žil v spoločnej domácnosti, sa v čase

jeho väzobného trestného stíhania narodilo ich spoločné dieťa, odkázané rovnako ako jeho matka na

zabezpečenie výživy a opatery od obžalovaného, kedy neprítomnosť obžalovaného v rodine po dlhšiu

dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu ich maloletého dieťaťa a vzhľadom na tieto skutočnosti je

možné dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, ktoré boli aj podstatnými okolnosťami

pre jeho záver o použití ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. V súlade s ustanovením § 48 ods.4 Tr.zák. je

aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Za týchto okolností je potom uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému M. L. s použitím

zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. vecne správne a v súlade so zákonom. Odvolacie

námietky prokurátora v uvedenom smere preto krajský súd nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k

výrokom o vine, treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto odvolacie námietky obžalovaného

M. L. ani prokurátora neakceptoval.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia

súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo

svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami

obžalovaného (v písomnom odôvodnení odvolania obžalovaného prostredníctvom obhajkyne namietané

údajné procesné pochybenia už v štádiu prípravného konania nevynímajúc) a prokurátora okresnej

prokuratúry sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal

a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na

základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného

M. L. a prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.