Legislator Case Law & Legislation
7Co/272/2012 ECLI:SK:KSNR:2013:4111227304.1 AI generated

7Co/272/2012 · Krajský súd Nitra

Case Number 7Co/272/2012
Court / Authority
Jurisdiction Slovakia (SK)

Legislator summary

AI generated

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr.Soni Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: Y. F., bytom I.,

Legislator headnote

AI generated

7Co/272/2012 · Krajský súd Nitra: Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr.Soni Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: Y. F., bytom I.,

Cited Case Law

AI generated

Need to analyze how this precedent applies to your matter?

Cross-reference this judgment against statutes, commentaries, and subsequent citing case law inside Legislator AI.

Open in Legislator →

Full text

Súd:

Krajský súd Nitra

Spisová značka:

7Co/272/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu:

4111227304

Dátum vydania rozhodnutia:

26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI:

ECLI:SK:KSNR:2013:4111227304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr.Soni Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: Y. F., bytom I.,

X. XX, zastúpená JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Nitra, Školská 3, proti odporcovi: Y.

M., bytom N. XXX, zastúpený JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 84,

o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa

22. októbra 2012 č. k. 12C/178/2011-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti

odporcovi zaplatenia sumy 200.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom

odporcu do jej osobnostných práv. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11, §

13 ods. 1, 2, 3, § 444 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe

čoho mal preukázané že dňa 15.9.2008 pri dopravnej nehode osobného motorového vozidla, ktorú

spôsobil odporca, došlo k ublíženiu na zdraví navrhovateľky, ktorá bola spolujazdkyňou a utrpela

zranenia vo forme roztrhnutia sleziny, poranenia podžalúdkovej žľazy - chvosta, roztrhnutia pečene v

oblasti šiesteho a siedmeho segmentu, zakrvácania do dutiny brušnej, pomliaždenia obličky vpravo,

pomliaždenia pľúc obojstranne, zlomeniny ôsmeho až jedenásteho rebra vpravo, zlomeniny močového

výbežku hrudnej kosti, zlomeniny druhého a tretieho krčného stavca, šokového stavu ťažkého stupňa,

poruchy krvnej zrážanlivosti, tržnej rany na hlave a tvári, ďalších pomliaždenín a odrenín na tele, ktoré

si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 10 mesiacov. Navrhovateľka

bola po nehode prevezená do Nemocnice s poliklinikou v Galante, kde bolo nevyhnutné vykonať

ihneď akútny operačný zákrok pre poranenia vnútrobrušných orgánov a následne bola pre závažnosť

zranení prevezená do Bratislavy, do nemocnice Ružinov na II. KAIM FnsP za účelom ďalšej liečby,

kde boli vykonané ďalšie operácie na záchranu jej života a bola prevedená tracheostomia, dlhodobo

boli podávané masívne transfúzie krvi. Navrhovateľka bola viac krát operovaná, 5 týždňov bola v

umelom spánku, napojená na prístroje, mala vážne devastačné poranenia tela, bola vo veľmi vážnom až

kritickom stave. Bola jej vyoperovaná slezina, odstránený žlčník, odstránený kus pečene a pankreasu,

bola robená kompletná reparácia dutiny brušnej a všetkých orgánov a žlčových ciest. Z dôvodu

zlomených krčných stavcov mala golier, dva mesiace po havárii nemohla prijímať stravu, len umelú

výživu cez hadičku zavedenú do žalúdka. Ľavá oblička funguje asi na 15%. V súčasnosti pretrvávajú jej

zdravotné problémy, bolesti, užíva lieky, opakovane navštevuje urologickú ambulanciu, vertebrologickú

ambulanciu, fyziatriu a belneológiu, traumatologickú ambulanciu, gastroenterologickú ambulanciu,

imuno - alergologickú ambulanciu, ortopedickú ambulanciu, psychiatra, psychológa. V čase dopravnej

nehody mala navrhovateľka 32 rokov, má maloleté dieťa M., nar. XX.X.XXX,. je vydatá, dňa 23.9.2006

uzatvorila manželstvo s L. F., s ktorým spoločné dieťa nemajú a pre zdravotné problémy navrhovateľky

ani mať nemôžu. Pred dopravnou nehodou bola navrhovateľka zamestnaná ako vedúca SBS Tesco. V

súčasnosti je na invalidnom dôchodku, poberá invalidný dôchodok vo výške 148,40 eura od 4.6.2009. Zo

spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C 101/2010 súd zistil, že navrhovateľka sa domáhala od odporcu

náhrady škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a toto konanie bolo uznesením

č.k. 19C 101/2010-112 zo dňa 18.4.2011 právoplatným dňa 4.5.2012 zastavené pre späťvzatie návrhu

navrhovateľkou, nakoľko Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. uspokojila nároky navrhovateľky na náhradu

škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia Nárok na náhradu za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia navrhovateľka odôvodňovala dopravnou nehodou zo dňa 15.9.2008, ktorú

spôsobil odporca a zraneniami, ktoré utrpela pri dopravnej nehode na rovnakom skutkovom základe

ako sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v tomto konaní. Na základe takto zistených skutočností prijal

súd prvého stupňa záver, že v danom prípade nie je možné návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v

zmysle ust. § 13 ods. 2 Obč. zákonníka vyhovieť, pretože duplicitné uplatnenie nárokov na náhradu ujmy

na zdraví z titulu náhrady škody aj ochrany osobnosti na rovnakom skutkovom základe nie je možné.

Navrhovateľka v tomto konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2

Obč. zákonníka neposkytla súdu také skutkové tvrdenia, aby bolo možné odlíšiť toto uplatňované právo

od práva na náhradu škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal

na uznesenie Najvyšší súd ČR zo dňa 28.6.2007 sp. zn. 30Cdo 154/2007 v ktorom sa konštatuje,

že v oblasti škody na zdraví je možné v súdnej praxi zaznamenať existenciu nie príliš žiaduceho

javu, keď mnohí navrhovatelia sa na základe identického skutku domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy

nielen z titulu náhrady škody na zdraví ale aj z titulu ochrany osobnostných práv. K vzniku občiansko-

právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby, musí byť

ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať

nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, tento zásah musí

byť neoprávnený a musí byť príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Právo

na ochranu zdravia je pre každého jedným z najvýznamnejších, pretože má bezprostredný dopad

na kvalitu existencie fyzickej osoby. Nie je pravdou, že uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu

osobnosti supluje resp. doplňuje a rozširuje rozsah náhrady škody podľa § 442 a nasl. OZ, pretože sa

jedná o celkom samostatné nároky. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy a právo na náhradu škody

sú dva samostatné inštitúty, preto účastníci konania musia uviesť dostatok dôkazného materiálu, ktoré

by odlíšili tieto dva inštitúty. V rámci náhrady škody sú zákonodarcom zakotvené aj nároky týkajúce

sa nemajetkovej ujmy a to nároky na bolestné a nárok na náhradu za SSU. V konaní o náhrade

škody na zdraví sú súdy viazané ústavným princípom proporcionality a odškodnenie je priznávané

priamo z titulu náhrady škody na zdraví tak, aby náhrada škody bola dostatočná, dôstojná a adekvátna.

Nesystematické navyšovanie nárokov vzniknutých z titulu "náhrady škody za nemajetkovú ujmu" nie je

prípustné, ani účelné, pretože by viedlo k porušeniu ústavného princípu proporcionality a pretože by

prispievalo k duplicitnému hodnoteniu a odškodňovaniu tej istej nemajetkovej ujmy. Dvojitým hodnotením

vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v konaní o náhradu škody na zdraví aj v konaní na

ochranu osobnosti, by však dochádzalo k porušeniu všeobecnej zásady non bis in idem, pretože súdy

by v oboch konaniach riešili stále rovnaký skutok - rovnaké poškodenie na zdraví, nech už nároky z

nich vzniknuté pomenujeme akokoľvek. Podstatná je totožnosť skutku a osôb vznášajúcich nárok na

náhradu škody, či nemajetkovej ujmy. Nie je v žiadnom prípade možné, aby sa osoba dotknutá na zdraví,

pokúšala cestou ochrany osobnosti nahradzovať, či navyšovať vlastné nároky na bolestné a na náhradu

za sťaženie SSU, pretože uplatnenie špeciálnych nárokov vylučuje duplicitné uplatnenie všeobecných

nárokov. Nepochybne môžu existovať situácie, ktorých ochrana osobnosti v súvislosti s porušením práva

na zdravie bude mať svoje miesto, to sa ale musí týkať odlišných skutkov a nárokov a osôb odlišných od

skutkov, nárokov a osôb spadajúcich do právneho režimu náhrady škody na zdraví a môžu nastať aj tam,

kde právnu úpravu náhrady škody nie je možné považovať za vyčerpávajúce riešenie daného problému.

Ďalej poukázal na to, že právo na ochranu osobnosti /tzv. osobnostné právo/ prináleží každej fyzickej

osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v § 11 OZ uvedený len príkladmo.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ a nároky na náhradu škody

na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 ods. 1 OZ sú samostatné právne

prostriedky ochrany fyzickej osoby a preto ich nie je možné uplatňovať na základe totožných skutkových

tvrdení. Zadosťučinenie v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno považovať

za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do

úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo k zníženiu dôstojnosti

fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Zadosťučinenie v peniazoch neslúži v

žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody, k strate na zárobku a podobne. Táto je svojou

podstatou majetková ujma - škoda, ktorá sa riadi nie právnym režimom § 13 OZ, ale režimom § 16 a

§ 432, OZ. /právna veta z rozsudku NS SR sp.zn. 5 Cdo 202/2009./ O trovách konania súd rozhodol

v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p a bude o nich rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom

skončení veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala

nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, na základe čoho návrh

zamietol s odôvodnením, že sa jedná o duplicitné uplatnenie nárokov na náhradu ujmy na zdraví z

titulu náhrady škody, aj ochrany osobnosti . Nesúhlasil s týmto názorom súdu prvého stupňa, ktorý

nedostatočne vec preskúmal, nakoľko v žiadnom prípade navrhovateľka nežiadala duplicitne svoje

nároky, ale sa jedná o samostatný nárok zo zodpovednosti za porušenie osobnostných práv, ktoré

neboli zohľadnené v náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Skutočnosti, ktoré uviedla

v návrhu sa týkajú výsostne jej osobnostných práv a poukázala ako táto nehoda hrubým spôsobom

zasiahla do jej života, konkrétne osobnostných práv Je toho názoru, že súd prvého stupňa sa v

nedostatočnej miere oboznámil s návrhom, o čom svedčí i skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí

uviedol, že jej bola celkove titulom bolestného a SSU vyplatená suma 83.511,75 eura, čo nie je pravda,

lebo jej bola vyplatená celkove suma 52.844,75 eura. Poukázala na to, že súd prvého stupňa bez

toho, aby zistil skutkový stav návrh zamietol, napriek tomu, že navrhla vykonať znalecké dokazovanie,

nakoľko podľa jej názoru, súd nevie jednotlivé zásahy do osobnostných práv z hľadiska zdravotného

posúdiť. Ďalej uviedla, že zazlieva súdu prvého stupňa, že si duplicitnosť, na ktorú sa odvoláva ničím

nepreveril, pretože náhrada, ktorá jej bola vyplatená titulom bolestného a SSU nebola duplicitná s

náhradou, ktorú si uplatňuje v tomto konaní .

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľka sa domáhala náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 200.000,- eur. Svoj návrh neodôvodnila nielen skutkovo, ale

ani žiadnym ustanovením právneho predpisu, až v rámci konania špecifikovala, že by sa malo jednať

o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do osobnostných práv podľa § 11 a 13 OZ. Nestotožnil

sa s tvrdením navrhovateľky, že si súd prvého stupňa duplicitnosť nároku neprešetril. Tento záver súd

oprel o pripojený spis sp.zn. 19C/101/2010, v ktorom sa navrhovateľka domáhala náhrady škody na

zdraví titulom bolestného a SSU na rovnakom skutkovom základe na akom sa domáha nemajetkovej

ujmy v peniazoch.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný

skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok, ako aj

konanie ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 OSP) , s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3

OSP, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie navrhovateľky

nie je opodstatnené.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Právo na ochranu osobnosti (subjektívne rýdzo osobné, resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník

upravuje ako jednotné právo, v dôsledku čoho je treba jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámci

vznikajú, chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam

osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu. Ako základné hodnoty

osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne život, zdravie, občiansku

česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy.

Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak

došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú

exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ

hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto

právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom

rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Uvedené súvisí

s tým, že jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť

jednotlivo alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej

sféry fyzickej osoby. Zákon výslovne pripúšťa možnosť podania návrhu na upustenie od neoprávnených

zásahov (negatórna žaloba), výslovne prípustný je aj návrh na odstránenie následkov už uskutočnených

zásahov (reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba),

ktorý nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom

morálneho, imateriálneho pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny, ani reparačný, ale

o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta

do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, preto ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. Ak by

bolo morálne zadosťučinenie preukazáteľne nepostačujúce, takže v danom prípade by strácalo svoju

účinnosť a funkčnosť umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Táto nedostatočnosť morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity, trvania, závažnosti

a rozsahu nepriaznivých dôsledkov na postavenie dotknutej osoby v jej osobnom a pracovnom živote

vždy bezpečne zistená. Z ustanovenia § 13 ods. 2 OZ vyplýva, že dôvody pre priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy a to zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jeho dôstojnosti v spoločnosti v značnej

miere sú uvedené iba demonštratívne, preto súd môže nemajetkovú ujmu podľa tohto zákonného

ustanovenia priznať aj v iných prípadoch obdobnej závažnosti. Účelom nemajetkovej ujmy je vyvážiť a

zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, týkajúcich sa ochrany osobnosti a náhrady škody ako aj z

uvedených právnych záverov vyplýva, že predmetné nároky sú rozdielnymi nárokmi, ktoré predstavujú

samostatné nároky, ktoré nemožno vzájomne podmieňovať. Uvedený záver je možné vyvodiť aj z

ust. § 16 OZ , podľa ktorého ten, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá ten stav, že pri porušení práva na ochranu osobnosti bude

zároveň spôsobná škoda, preto upravuje, podľa ktorých zákonných ustanovení sa zodpovednosť za

takto vzniknutú škodu bude riadiť. Nepodmieňuje však vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch uplatnením všetkých nárokov vzniknutých pri súčasnej zodpovednosti za škodu, v danom

prípade za škodu na zdraví.

Podľa názoru odvolacieho súdu je vecou osoby, ktorej právo na ochranu osobnosti bolo dotknuté, a

ktorej súčasne vznikla škoda na zdraví , ktorý z uvedených nárokov bude v súdnom konaní podanou

žalobu uplatňovať, pričom platná právna úprava nevylučuje uplatnenie nárokov na náhradu škody

vzniknutej v súvislosti so škodou na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) a súčasné

uplatnenie nároku vyplývajúcu žalobcovi z práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl.

OZ, teda podanie tzv. satisfakčnej žaloby. Vždy pôjde o samostatné nároky , ktoré môže žalobca

uplatniť aj jednotlivo, a ktorých oprávnenosť súd posudzuje samostatne podľa príslušne právnej

úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Skutočnosť, že ide o odlišné a samostatné nároky, je daný aj ich

systematickým zaradením v rámci Občianskeho zákonníka, v ktorom náhrada nemajetkovej ujmy v

peniazoch je upravená v rámci ochrany osobnosti (§ 11 až 15 Občianskeho zákonníka), ako jeden z

občianskoprávnych prostriedkov ochrany osobnosti, a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

ako súčasť náhrady škody spôsobnej na zdraví upravuje ustanovenie § 444 Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy (§ 13 ods.2 OZ) je, že sa priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia

nezdá s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi, a to bez ohľadu k tej skutočnosti, či žalobca voči

žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu škody. Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z

nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto

posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý ale bude musieť vychádzať jednak z jednotlivých

okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku

neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej

miere alebo k zásahu do práva na ochranu osobnosti v iných prípadoch obdobnej závažnosti. Keďže

uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto

nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere,

hodnotiť vždy objektívne prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo

(tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej

veku a k jej postaveniu (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a

diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o znížení dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby

či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere spolu s priznaním nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch

pôjde len vtedy, keď z konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej

osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej fyzickej osoby, možno spoľahlivo vyvodiť, že by

vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvania ako závažnú pociťoval každý,

nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne kritérium

vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa §

13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby

(subjektívne kritérium). Je treba vylúčiť stav, kedy budú za relevantné považované výlučne subjektívne

psychické reakcie jednotlivých individualizovaných fyzických osôb, alebo reakcie, ktoré sa môžu často

diametrálne odlišovať.

Predpokladom úspešnosti návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2 Obč.

zákonníka je , aby spĺňala náležitosti návrhu podľa§ 79 ods. 1 OSP, ktorý okrem všeobecných náležitostí

(§ 42 ods. 3 OSP) musí okrem iného obsahovať aj opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie

dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa domáha.

Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho

predmetom (petitom návrhu) a základom (t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit

založený). Jeho procesná formulácia má byť obsiahnutá v žalobnom petite ( t.j. čoho sa domáha).

Civilná žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve

proti určitému odporcovi autoritatívne rozhodol. Jej obligatórnymi zložkami sú: strany sporu (účastníci

konania), predmet žaloby (žalobný nárok) a žalobný dôvod. Za žalobný nárok, čiže predmet žaloby

treba považovať nielen obsah petitu ale aj skutkové odôvodnenie , čo len spolu presne vymedzuje

predmet žaloby. Žalobným dôvodom (právnym dôvodom žaloby) sa rozumie ten právny pomer (v

hmotnoprávnom zmysle), o ktorý žalobca opiera svoj uplatnený nárok a ktorý vyplýva zo súhrnu

tvrdených skutočností (právneho základu žaloby).

V prejednávanej veci sa navrhovateľka návrhom, podľa žalobného petitu, domáhala priznania

nemajetkovej ujmy formou zadosťučinenia v peniazoch a to vo výške 200.000eur podľa § 13 ods. 2

Obč. zákonníka avšak bez toho, aby z návrhu bolo zrejmé na akých právne relevantných skutočnostiach

je tento nárok založený. Navrhovateľka skutkovo ničím neodôvodnila nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pretože nie je zrejmé, v čom spočíva

značná miera zníženia jej dôstojnosti alebo jej vážnosti v spoločnosti, čo sú skutočnosti tvoriace právny

základ takejto žaloby. Navrhovateľka v návrhu popisuje zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode

a následky poškodenia zdravia, teda skutočnosti podstatné pre žalobu o náhradu škody na zdraví z

titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo sú ako konštatoval aj súd prvého stupňa

dva odlišné nároky, posudzované podľa iných zákonných ustanovení. Nie je síce vylúčené uplatnenie

oboch nárokov na náhradu škody vzniknutej v súvislosti so škodou na zdraví a to bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia a súčasné uplatnenie práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a

nasl. Obč. zákonníka, ale každý z týchto nárokov musí byť odôvodnený a preukázaný skutočnosťami

rozhodnými podľa príslušnej právnej úpravy. V prejednávanej veci navrhovateľka neuniesla dôkazné

bremeno na preukázanie opodstatnenosti jej návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto

odvolací súd napadnutý rozsudok , ktorým súd jej návrh zamietol ako vecne správny podľa § 219 ods.

1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.