III. ÚS 619/2023 · Ústavný súd Slovenskej republiky

III. ÚS 619/2023

Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku

k výroku a odôvodneniu uznesenia sp. zn. III. ÚS 619/2023 z 23. novembra 2023

1. Z obsahu spisu vyplýva, že sťažovateľ si v roku 2014 zobral spotrebiteľský úver 3 000 eur

vo forme pôžičky so záväzkom splatiť ho v 108 mesačných splátkach po 54 eur. Súd (vyšší

súdny úradník) platobným rozkazom z augusta 2021 uložil sťažovateľovi zaplatiť nielen

omeškané splátky, ale v dôsledku predčasnej splatnosti aj splátky v budúcnosti splatné;

ostatná splátka mala splatnosť v novembri 2023. Zo žalovanej istiny (2 173 eur), na ktorú bol

sťažovateľ platobným rozkazom zaviazaný, väčší podiel dopadá na tie splátky, ktorých

splatnosť ešte v čase vydávania platobného rozkazu nenastala (splátky po vydaní platobného

rozkazu od septembra 2021 do novembra 2023 sa rovnajú približne 1 450 eurám, čo je viac

ako polovica žalovanej istiny). Podľa zmluvy pri akomkoľvek porušení môže veriteľ žiadať

vrátiť pôžičku predčasne.

2. Okresný súd platobným rozkazom rozhodol na základe dohody o predčasnej splatnosti,

ktorú testu neprijateľnosti nepodrobil, a exekučný súd skonštatoval, že neprijateľné

podmienky nezistil. Podľa väčšiny senátu „... záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa

neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči

neprijateľnej zmluvnej podmienke..., celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom

konaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažností“.

3. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj rozhodnutie väčšiny senátu považujem

za rozporné s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“).

Mal všeobecný súd vyhodnotiť zmluvnú podmienku o predčasnej splatnosti ex offo

alebo len na námietku sťažovateľa?

4. Súdu v základnom (rozkaznom) konaní bola predložená zmluva o splátkovom úvere, ako aj

listina o predčasnej splatnosti. Na posúdenie zmluvnej podmienky o predčasnej splatnosti už

súd viac nepotreboval. Tak ako bez zmluvy by bolo problematické vydať platobný rozkaz, tak

rovnako problematické je bez zmluvy o predčasnej splatnosti uložiť plniť v budúcnosti

splatné splátky. Zákon bez dohody predčasnú splatnosť neumožňuje (§ 565 Občianskeho

zákonníka).

5. Ak súd zmluvnú podmienku o predčasnej splatnosti testu neprijateľnosti nepodrobil, konal

v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej má vo vzťahu k podstatnej zmluvnej

podmienke pristupovať ex offo len čo sa dozvie o relevantných skutkových a právnych

skutočnostiach.

6. Ako konštatuje Súdny dvor: „... ak právne a skutkové okolnosti uvedené v spise

predloženom vnútroštátnemu súdu vyvolávajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o nekalú povahu

určitých podmienok, na ktoré spotrebiteľ nepoukazoval, ale ktoré súvisia s predmetom

sporu, bez toho, aby bolo možné v tejto súvislosti vykonať konečné posúdenie, vnútroštátnemu

súdu prislúcha, aby v prípade potreby ex offo prijal potrebné opatrenia na vykonanie 2

dokazovania s cieľom doplniť tento spis tým, že účastníkov konania pri dodržaní

kontradiktórnosti vyzve, aby mu predložili vysvetlenia a doklady potrebné na tento účel.

Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný prijať ex offo také opatrenia na vykonanie

dokazovania, aké sú uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, pokiaľ právne

a skutkové okolnosti, ktoré sa už nachádzajú v uvedenom spise, vyvolávajú vážne pochybnosti,

pokiaľ ide o nekalú povahu určitých podmienok, ktoré napriek tomu, že neboli napadnuté

spotrebiteľom, súvisia s predmetom sporu, a pokiaľ v dôsledku toho vykonanie preskúmania

ex offo prináležiaceho tomuto súdu vyžaduje, aby sa takéto opatrenia na vykonanie

dokazovania prijali.“1 (zvýraznenie doplnené, pozn.).

7. Kým Súdny dvor vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ nekonkretizuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku, a v tom preto vidí dôvod ochrany aj bez návrhu (ex offo), väčšina

senátu, naopak, v tom, že spotrebiteľ nekonkretizuje neprijateľnú podmienku, vidí prekážku

jeho ochrany.

Mal súd preskúmavať všetky zmluvné podmienky?

8. Určite nie. Sotva si možno predstaviť vôbec reálny výkon súdnictva, ak by súdy

kontrolovali desiatky strán zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok. Kontrola dopadá len

na tie, ktoré súvisia s predmetom sporu. Priliehavým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora

vo veci C-511/17. Nešlo síce o žalobu dodávateľa, ale spotrebiteľky, ktorá sa domáhala

určenia neprijateľnosti klauzuly o jednostrannej zmene zmluvných podmienok, no závery

Súdneho dvora sú použiteľné aj na predmetnú vec. Súdny dvor vo veci C-511/17 (i.a.)

vysvetľuje, že ak by implicitne boli predmetom sporu aj všetky ostatné zmluvné podmienky

nenapadnuté žalobou, meritórne rozhodnutie by bolo problematické z pohľadu právnej sily

rozsúdenej veci, keďže by zaväzovalo, no vecne sa nevysporiadavalo s ostatnými zmluvnými

podmienkami.2

9. Pre zodpovedanie otázky, ktorú zmluvnú podmienku má súd za povinnosť posúdiť ex offo,

má relevanciu otázka, či predmet sporu má základ v zmluvnej podmienke. Ak súd v auguste

2021 uložil platiť aj splátky za obdobie neskoršie (od septembra 2021 do novembra 2023),

potom bola zmluvná podmienka o predčasnej splatnosti nieže významná, ale doslova

kľúčová. Bez dohody predčasná splatnosť, a teda aj povinnosť platiť splátky po auguste 2021,

by nemali zákonný podklad (§ 53 ods. 9 Občiansky zákonník).

10. Podľa textu zmluvnej podmienky o predčasnej splatnosti3 akékoľvek porušenie zmluvy

bolo dôvodom na predčasnú splatnosť, teoreticky teda aj omeškanie čo aj len s jednou

splátkou, či dokonca jedným eurom.

1 Rozsudok Súdneho dvora z 11. 3. 2020 vo veci C-511/17, ECLI:EU:C:2020:188, b. 37, 38.

2 Podľa rozsudku Súdneho dvora z 11. 3. 2020 vo veci C-511/17, ECLI:EU:C:2020:188, b. 32: „Vnútroštátny súd má preto

v medziach predmetu sporu, o ktorom rozhoduje, preskúmať ex offo zmluvnú podmienku z dôvodu ochrany, ktorá sa musí

priznať spotrebiteľovi na základe smernice 93/13, s cieľom vyhnúť sa tomu, aby boli požiadavky spotrebiteľa zamietnuté

rozhodnutím, ktoré by prípadne získalo právnu silu rozhodnutej veci, hoci tieto požiadavky by mohli byť prijaté, ak by

spotrebiteľ z dôvodu nevedomosti neopomenul dovolávať sa nekalej povahy tejto podmienky.“

3 Podľa bodu 10 zmluvy o splátkovom úvere z 29. 10. 2014: „Ak dôjde k akémukoľvek prípadu Porušenia, napr. v prípade

nesplácania Pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená... najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania,

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky...“ 3

11. Ako jedno z prvých kritérií pri vykonávaní testu neprijateľnosti prichádzalo do úvahy

kritérium dobrej viery, pri ktorom sa skúma, či by spotrebiteľ individuálne súhlasil s takýmto

dojednaním.4 Prenesene na dotknutý prípad, či by sa sťažovateľ individuálne dožadoval

dohody, podľa ktorej by bol zaviazaný na splatenie celého úveru už pri omeškaní sa napríklad

s jedným eurom („... akýkoľvek prípad porušenia...“), a to už od vzniku úverového vzťahu.

Je splnená povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu negatívnym vymedzením, že

neprijateľné podmienky nezistil?

12. Nie. Súd by mal pozitívnym prístupom a individuálne k dotknutej zmluvnej podmienke

(i) aspoň stručne konštatovať, prečo ju nepovažuje za neprijateľnú, a (ii) odkázať spotrebiteľa

na proces namietania tohto záveru.5 V opačnom prípade ide iba o formálne splnenie

požiadavky ex offo súdnej kontroly neumožňujúce preskúmať, akými úvahami dospel súd

k svojmu záveru.

13. Ak preto väčšina senátu aprobovala záver okresného súdu, že „nezistil neprijateľné

podmienky“, takéto posúdenie hodnotím aj v tejto časti (už na druhom mieste) ako odporujúce

rozsudku Súdneho dvora.

Malo zmysel posudzovať zmluvnú podmienku o predčasnej splatnosti v tak pokročilom

štádiu úveru (dva roky pred skončením úverového obdobia)? Čo ak by

najkontroverznejšie časti zmluvnej podmienky o predčasnej splatnosti dodávateľ nikdy

nepoužil („akékoľvek porušenie zmluvy“)? Dala sa vybrať použiteľná časť z podmienky

o predčasnej splatnosti?

14. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky sa posudzuje nie podľa stavu pred ukončením

zmluvy, ale v čase jej vzniku.6 Napriek tomu, ako som už uviedol, predčasne zosplatnené

splátky aj vo vysokom štádiu úverového obdobia prevyšovali splátky, ktoré boli v čase

vydania platobného rozkazu už v omeškaní. Pri neplatnej dohode o predčasnej splatnosti by

tak bol prevažne úspešný sťažovateľ, čo malo význam nielen čo sa týka prípadného

4 Podľa rozsudku Súdneho dvora zo 16. 7. 2020 vo veci C-224/19, ECLI:EU:C:2020:578, b. 74: „Pokiaľ ide o otázku, či bola

požiadavka dobrej viery v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 splnená, treba konštatovať, že vzhľadom na šestnáste

odôvodnenie tejto smernice má vnútroštátny súd na tento účel preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza

so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou

po individuálnom dojednaní (rozsudok z 3. októbra 2019, Kiss a CIB Bank, C-621/17, EU:C:2019:820, bod 50).“

5 Podľa rozsudku Súdneho dvora zo 17. 5. 2022 vo veci C-600/19, ECLI:EU:C:2022:394, výroku 1: „Článok 6 ods. 1

a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú

vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá z dôvodu účinku právnej sily rozhodnutej veci

a preklúzie neumožňuje ani súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok v rámci konania o výkone

rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, ani spotrebiteľovi po uplynutí lehoty na podanie námietky

dovolávať sa nekalej povahy týchto podmienok v tomto konaní alebo v neskoršom určovacom konaní, pokiaľ uvedené

podmienky už boli pri začatí konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou predmetom

preskúmania ich prípadnej nekalej povahy vykonaného súdom ex offo, ale ak súdne rozhodnutie povoľujúce výkon

rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou neuvádza žiadne odôvodnenie, aspoň v stručnej forme,

preukazujúce toto preskúmanie, a ani neuvádza, že posúdenie vykonané týmto súdom po uvedenom preskúmaní už nebude

možné spochybniť bez podania námietky v uvedenej lehote.“ (zvýraznenie doplnené, pozn.).

6 Podľa rozsudku Súdneho dvora z 21. 4. 2016 vo veci C-377/14, ECLI:EU:C:2016:283, b. 94: „Pri posúdení prípadnej

nekalej povahy zmluvnej podmienky článok 4 ods. 1 smernice 93/13 uvádza, že odpovedať treba so zreteľom na povahu

tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvnej podmienky

v čase uzavretia zmluvy (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. novembra 2010, Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685,

bod 59, a rozsudok z 9. júla 2015, Bucura, C-348/14, EU:C:2015:447, bod 48).“ 4

zamietnutia žaloby v prevažnej časti vo vzťahu k istine, ale aj úrokov z omeškania zo splátok

ešte len v budúcnosti splatných a napokon aj čo sa týka trov konania. Sťažovateľ bol

zaviazaný nahradiť trovy konania a pritom mohol byť prevažne úspešný. Prípadná

neprijateľnosť zmluvnej podmienky predčasnej splatnosti by zákonite musela viesť

k nastaveniu stavu, akoby nikdy neexistovala.7

15. Aj vo vzťahu k druhej časti otázky už Súdny dvor smernicu 93/13 interpretoval.

Pre vyhodnotenie zmluvnej podmienky postačuje potencionálna možnosť jej použitia.8

16. Na tretiu časť otázky odkazujem na neprípustnosť postupu, podľa ktorého by súd

modifikoval neprijateľnú zmluvnú podmienku do prijateľnej podoby, keďže by došlo

k obmedzeniu odradzujúceho účinku spojeného s neplatnosťou takejto podmienky.9

Mal súd vyhodnotiť zmluvnú podmienku o predčasnej splatnosti ex offo aj napriek

zastupovaniu spotrebiteľa advokátom?

17. Áno, pretože pre vykonanie testu neprijateľnosti nie je rozhodujúce zastupovanie

advokátom a proces ex offo súdnej kontroly nezávisí od špecifických okolností súdneho

konania vrátane takej, akou je účasť advokáta v súdnom konaní.10

Ochrana spotrebiteľa nie je absolútna

18. Aj k tejto otázke Súdny dvor už judikoval a konštatoval, že ochrana spotrebiteľa nie je

absolútna. Akonáhle by vo vzťahu k spotrebiteľovi súdy právoplatne posúdili otázku

neprijateľnosti zmluvnej podmienky (aspoň stručne vysvetlili), už by takáto vec mohla byť

uzavretou (C-600/19, tiež C-693/19). Súdny dvor nešetrí spotrebiteľa, ani pokiaľ ide

o podanie odporu proti platobnému rozkazu vydaného VSÚ. Problémom sú ale podmienky

uplatnenia odporu, ktoré Súdny dvor kvalifikoval ako odporujúce právu Európskej únie (ďalej

aj „EÚ“).11

7 Podľa rozsudku Súdneho dvora z 21. 12. 2016 vo veci C-154/15, C-307/15 a C-308/15, ECLI:EU:C:2016:980, bod 61:

„Zmluvná podmienka, ktorá bola vyhlásená za nekalú, sa preto v zásade musí považovať za podmienku, ktorá nikdy

neexistovala, takže nemôže mať účinok voči spotrebiteľovi. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím

preto v zásade musí viesť k navráteniu právnej a skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej by sa nachádzal, ak by uvedená

podmienka neexistovala.“

8 Podľa rozsudku Súdneho dvora z 21. 4. 2016 vo veci C-377/14, ECLI:EU:C:2016:283, výroku 4: „Ustanovenia smernice

93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia, či je výška odškodnenia v zmysle bodu 1 písm. e) prílohy tejto

smernice požadovaného od spotrebiteľa, ktorý si neplní svoje záväzky, neprimeraná, je potrebné hodnotiť kumulatívny účinok

všetkých sankčných podmienok v predmetnej zmluve bez ohľadu na to, či veriteľ skutočne trvá na ich plnej úhrade, a že

vnútroštátne súdy prípadne musia na základe článku 6 ods. 1 uvedenej smernice vyvodiť všetky dôsledky zo zistenia, že

niektoré podmienky sú nekalé, a vylúčiť všetky podmienky uznané za nekalé, aby sa ubezpečili, že pre spotrebiteľa nebudú

záväzné.“ (zvýraznenie doplnené, pozn.).

9 Podľa rozsudku Súdneho dvora zo 14. 6. 2012 vo veci C-618/10, ECLI:EU:C:2012:349, výroku 2: „Článok 6 ods. 1

smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu... ktorá vnútroštátnemu súdu

umožňuje... v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky... doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto

podmienky.“

10 Podľa rozsudku Súdneho dvora zo 4. 6. 2015 vo veci C-497/13, ECLI:EU:C:2015:357, b. 47: „Treba dodať, že to, či

spotrebiteľ využíva alebo nevyužíva právnu pomoc advokáta, nemôže tento záver zmeniť, keďže výklad práva Únie, ako aj

rozsah zásad efektivity a ekvivalencie sú nezávislé od konkrétnych okolností každého prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok

Rampion a Godard, C-429/05, EU:C:2007:575, bod 65).“

11 Podľa rozsudku Súdneho dvora z 20. 9. 2018 vo veci C-448/17, ECLI:EU:C:2018:745, výroku 2: „Smernica 93/13 sa má

vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek

tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok

uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento 5

19. Ochrana spotrebiteľa nie je absolútna vrátane naplňovania princípu res iudicatae, no nie

za cenu porušenia princípu efektivity práva EÚ.12

VSÚ vykonával svoju právomoc podľa zákona, argumentuje okresný súd

20. Vo veci C-693/19 Súdny dvor konštatoval rozpor právnej úpravy skráteného konania proti

spotrebiteľovi so smernicou aj pri vydávaní platobného rozkazu, ktorý vydal sudca. O nič

menší konflikt slovenskej právnej úpravy so smernicou preto nie je, ak platobný rozkaz

vydáva VSÚ a ak predloženie veci sudcovi je spojené s neprimerane krátkou lehotou na odpor

či požiadavkou na spotrebiteľa, aby odpor vecne odôvodnil. Ďalšími rizikami sú riziko

nákladov spojených s podaním odporu vrátane nákladov na advokáta, ale aj nedostatok

predložených podkladov, nepoznanie vlastných práv či ich rozsah.13

21. Okresný súd ospravedlňoval predčasnú splatnosť odkazom na normy Občianskeho

zákonníka o predčasnej splatnosti, ktoré mal veriteľ splniť (omeškanie sa po dobu troch

mesiacov a výzva na plnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní). Tu poukazujem na prejudiciálnu

otázku, po ktorej Súdny dvor konštatoval, že smernica 93/13 vyžaduje, aby súdny prieskum

nekalosti takejto podmienky o predčasnej splatnosti zohľadňoval aj proporcionalitu medzi

právom predajcu na predčasnú splatnosť úveru a závažnosťou nesplnenia zmluvnej povinnosti

zo strany spotrebiteľa.14

K judikatúre Súdneho dvora k prelomeniu materiálnej právoplatnosti platobného

rozkazu a možnostiam exekučného súdu

22. Okresný súd nepracuje s nedostatkom materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a jeho

prístup k vykonaniu exekučného titulu sa javí bezvýhradný až na uznesenie ústavného súdu

vo veci sp. zn. PLz. ÚS 1/2022, ktoré rešpektuje. Nie vždy musí ísť o bezchybný exekučný

titul z hľadiska jeho materiálnej záväznosti.15

platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu

na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je

stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd.“

12 Rozsudok Súdneho dvora zo 17. 5. 2022 vo veci C-693/19, ECLI:EU:C:2022:395, b. 58.

13 Podľa rozsudku Súdneho dvora zo 14. 6. 2012 vo veci C-618/10, ECLI:EU:C:2012:349, b. 54: „Vzhľadom na celkovú

podobu, priebeh a osobitosti konania o platobnom rozkaze uvedené v bodoch 50 až 52 tohto rozsudku existuje

nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú požadovaný odpor buď z dôvodu mimoriadne krátkej lehoty

stanovenej na tento účel, alebo z dôvodu, že ich od výkonu práva na obranu môžu odradiť trovy spojené so súdnou žalobou,

ktoré vzniknú v pomere k výške napadnutého dlhu, alebo z dôvodu, že nepoznajú alebo si neuvedomujú rozsah svojich práv,

alebo napokon z dôvodu, že návrh na vydanie platobného rozkazu má obmedzený obsah, a teda nemajú kompletné

informácie.“

14 Podľa rozsudku Súdneho dvora z 9. 11. 2023 vo veci C-598/21, ECLI:EU:C:2023:845, výroku: „Článok 3 ods. 1, článok 4

ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom

zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej

splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo

dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou

nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej

výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo

dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa

v mimosúdnom konaní.“

15 Podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zo 16. 7. 2009 vo veci Zehentner proti Rakúsku, sťažnosť č. 20082/02,

b. 6464: „K argumentu vlády, že zavedení propadné lhůty slouží v ochraně obecného zájmu na zachování právní jistoty, Soud

připomíná svou ustálenou judikaturu k čl. 6 odst. 1 Úmluvy. Podle té je jedním ze základních aspektů právního státu princip 6

23. Vo veci neprijateľných podmienok sa ale ani nežiada prelamovanie materiálnej

právoplatnosti, ale aby sa aspoň stručne spotrebiteľovi povedalo, prečo v teste neprijateľnosti

zmluvná podmienka obstojí. Kým sa tak nestane, nevynímajúc ani stav po dražbách, bude toto

bremeno na štáte pretrvávať a bude sa prenášať do budúcich možných sporov, nevynímajúc

ani náhradu škody spôsobenej porušením práva EÚ. Exekučný súd by mal byť už naozaj

poslednou pomyselnou stanicou na naplnenie čl. 6 smernice 93/13 a na „odchytenie“

neprijateľnej zmluvnej podmienky.

24. Správne sa ale neprijateľnosť zmluvnej podmienky o predčasnej splatnosti pri

„akomkoľvek porušení zmluvy“ má posúdiť v spore, v ktorom o plnenie z takejto zmluvnej

podmienky ide a bez ktorej by plnenie priznané byť nemohlo (nevyhovenie návrhu

v skrátenom konaní).

25. Vzhľadom na problematiku súvisiacu s exekučnými procesmi založenými na tituloch

vydaných v rozkazných konaniach odkazujem na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora.

26. Podľa rozsudku Súdneho dvora zo 17. 5. 2022 vo veci C-693/19, ECLI:EU:C:2022:395,

výroku: «Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že

bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak proti platobnému rozkazu

vydanému súdom na návrh veriteľa nepodal dlžník odpor, súd rozhodujúci o nariadení výkonu

rozhodnutia nemôže, z dôvodu, že právna sila rozhodnutej veci tohto rozkazu sa implicitne

vzťahuje na tieto podmienky, čo vylučuje akékoľvek preskúmanie ich platnosti, následne

preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, na ktorých je uvedený rozkaz

založený. Skutočnosť, že ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozkazu dlžník nevedel o tom, že

ho možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tejto smernice, nie je v tejto súvislosti

relevantná.»

27. Podľa uznesenia Súdneho dvora z 26. 11. 2020 vo veci C-807/19, ECLI:EU:C:2020:967,

výroku 2: „Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že

nebránia tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie platobného

rozkazu, pokiaľ predpokladá, že tento návrh je založený na nekalej podmienke uvedenej

v zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle smernice 93/13, mohol v prípade, že spotrebiteľ

nepodá odpor, požiadať veriteľa o dodatočné informácie s cieľom preskúmať prípadnú nekalú

povahu tejto podmienky.“

28. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 13. 9. 2018 vo veci C-176/17, ECLI:EU:C:2018:711,

výroku: „Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej

úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá umožňuje vydať platobný rozkaz na základe vlastnej

právní jistoty, který mimo jiné vyžaduje, aby tam, kde soudy konečným způsobem rozhodly v určité věci, nebylo jejich

rozhodnutí dále zpochybňováno (srov. např. Brumarescu proti Rumunsku). Soud nicméně dospěl k názoru, že v případech,

kdy to odůvodňují závažné okolnosti, je od této zásady možné upustit (srov. Ryabykh proti Rusku). V případech, kdy došlo ke

zrušení konečného a vykonatelného rozhodnutí z důvodu odstranění zásadního nedostatku, Soud neshledal porušení čl. 6

odst. 1 (srov. např. Protsenko proti Rusku).“ 7

zmenky spĺňajúcej všetky náležitosti, ktorou sa zabezpečuje pohľadávka zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, keď súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu,

nemá právomoc preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok tejto zmluvy, a pokiaľ

podmienky uplatnenia práva podať odpor proti takému rozkazu neumožňujú zabezpečiť

dodržiavanie práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica.“

29. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 20. 9. 2018 vo veci C-448/17, ECLI:EU:C:2018:745,

výroku 2: „Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej

úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania

platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok

uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane

priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie

sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby

bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je

stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny

súd.“

30. Podľa rozsudku Súdneho dvora zo 14. 6. 2012 vo veci C-618/10, ECLI:EU:C:2012:349,

výroku 1: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava

členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu

rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine, ani

v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky

týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom

alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor.“

Zmysel ochrany pred neprijateľnými podmienkami a povinnosť súdu konať ex offo

31. Súdny dvor už mnohokrát podal vysvetlenie (interpretáciu smernice Rady 93/13 EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) na otázku, prečo je dôležitý ex offo

súdny prieskum zmluvných podmienok.

32. Systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa

v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ

ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu

na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať

na ich obsah (pozri najmä rozsudky zo 4. 6. 2009, Pannon GSM, C-243/08, EU:C:2009:350,

b. 22, a zo 17. 5. 2018, Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen,

C-147/16, EU:C:2018:320, b. 26).

33. Súdny dvor takisto rozhodol, že vzhľadom na toto znevýhodnené postavenie článok 6

ods. 1 tejto smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako

vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej

rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ktorú nastolila zmluva,

skutočnou rovnováhou, ktorá má znovu zaviesť rovnosť medzi zmluvnými stranami 8

(rozsudok zo 17. 5. 2018, Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen,

C-147/16, EU:C:2018:320, b. 27 a citovaná judikatúra).

34. Súdny dvor tiež zdôraznil, že s cieľom zabezpečiť ochranu vyžadovanú uvedenou

smernicou môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom

kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, nezávislým od samotných zmluvných strán

(rozsudky z 9. 11. 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, b. 48, a zo 17. 5.

2018, Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen, C-147/16,

EU:C:2018:320, b. 28 a citovaná judikatúra).

Záver

35. Sotva si možno predstaviť, že by sťažovateľ nenamietal neprijateľnú podmienku

o predčasnej splatnosti, keby o jej neprijateľnosti vedel a keď v rámci inštitútu neprijateľnosti

vehementne uprednostňoval málo významný neprijateľný poplatok za upomienku. Na druhej

strane sťažovateľ ale neprijateľnosť zmluvných podmienok namietal a to, že ich

nekonkretizoval, tým sa len potvrdzujú obavy vyjadrené v už citovanej judikatúre Súdneho

dvora, že spotrebitelia nemusia vedieť neprijateľnú zmluvnú podmienku identifikovať.

Naopak, ten, kto konkretizovať mal a mohol, bol súd, čo má ústavnoprávnu relevanciu

(nevykonaná aplikácia relevantnej normy na účely vyhodnotenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky o predčasnej splatnosti), nevynímajúc ani prípadnú prejudiciálnu otázku pri

konfrontácii sa s už uvedenou judikatúrou.

36. Väčšina senátu vychádzala z opaku, že spotrebiteľ mal neprijateľnú podmienku

konkretizovať. Poznamenávam, že následky môžu byť závažné, pretože keď sa platobné

rozkazy vydávajú bez reflektovania na rozsudok Súdneho dvora interpretujúci právo EÚ tak,

že slovenské procesné právo o neprimerane krátkej lehote na odpor a potrebe jeho vecného

odôvodnenia je v kolízii s právom EÚ a vec sudca vôbec neposúdi a pre ústavnú udržateľnosť

exekučnému súdu stačí konštatovať, že nezistil neprijateľné podmienky bez akéhokoľvek

vyrovnania sa ani s podstatnou zmluvnou podmienkou zakladajúcou priznané plnenie, potom

v tom vidím nielen individuálne pochybenie, ale systémový problém. Posúdenie platnosti

podstatnej zmluvnej podmienky sa malo vykonať v režime pravidla, že súd pozná právo.

37. Vec mala byť podrobená úplnému meritórnemu prieskumu. Podľa § 67 ods. 1 zákona

o ústavnom súde preto pripájam k uzneseniu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 619/2023

z 23. novembra 2023 odlišné stanovisko.

V Košiciach 23. novembra 2023

Peter Straka

sudca