11P/5/2018 · Okresný súd Bratislava II

Súd:

Okresný súd Bratislava II

Spisová značka:

11P/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu:

1218200450

Dátum vydania rozhodnutia:

26. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

JUDr. Katarína Gašparová

ECLI:

ECLI:SK:OSBA2:2018:1218200450.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého A. S., E.. XX.XX.XXXX, dieťa matky A.. U.

S., I. I. X, I., zastúpenej JUDr. Helenou Dobošovou, advokátkou, Ružová dolina 10, Bratislava a otca U..

Z. S., I. I. X, I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

II. Otec je povinný platiť na maloletého A. S., E.. XX.X.XXXX výživné 100,- eur mesačne vždy k 15. dňu

v mesiaci k rukám matky, počnúc doručením tohto uznesenia.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. V právnej veci starostlivosti súdu o A. S., E.. XX.X.XXXX môžu účastníci, ktorým bola neodkladným

opatrením uložená povinnosť podať na Okresnom súde Bratislava II návrh na úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II , sa matka domáhala nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 150 Eur

mesačne a zároveň by upravil styk otca s maloletým, a to každý párny víkend od piatku od 16.00 hod.

do nedele do 18.00 hod.

Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že počnúc decembrom 2017

sa začali vzťahy medzi rodičmi zhoršovať. Otec dieťaťa vulgárne nadáva matke, dieťa je toho svedkom.

Otec začal nadmieru holdovať alkoholu, dieťa si berie kedykoľvek bez akejkoľvek predchádzajúce

komunikácie s matkou. Matka je bezradná obáva sa o jeho bezpečnosť. Otec sa v spoločnej domácnosti

nezdržuje, príde len vtedy keď si dieťa berie zo škôlky, vtedy vyvoláva konflikty. Otec maloletého platil

hypotekárny úver a všetky náklady spojené s domácnosťou. Matka sa v januári dozvedela, že jej manžel

nezaplatil splátku hypotéky za mesiac december. Musela si požičať peniaze od svojich rodičov. Matka

hradila všetky výdavky spojené s dieťaťom, stravu a ošatenie, otec platí len judo dieťaťu vo výške 33,-

eur a stravné vo výške 15,- eur. Otec platí na výživu svojho syna len symbolickú čiastku t.j. 48,- eur a

základné výdavky dieťaťa dosahujú výšku 280,- eur mesačne.

Otec maloletého je podielovým spoluvlastníkom 3 izbového bytu v X.. Okrem toho je podielovým

spoluvlastníkom rodinného domu s garážou a priľahlými pozemkami v obci G. I. v okrese S.. Otec

približne 10 rokov pracuje vo funkcii obchodného riaditeľa spoločnosti Repre s.r.o., ktorá patrí medzi

najväčších dodávateľov reklamných predmetov na Slovensku. Mesačný príjem otca predstavuje sumu

takmer 2500,- Eur. Jeho mesačná mzda je vo výške 1900,- Eur netto s tým, že každý mesiac dostáva

stravné lístky v hodnote cca 66,- Eur, každého pol roka dostáva k mzde ešte odmenu vo výške 1000,-

Eur (167,- Eur mesačne). Okrem toho otec využíva aj zamestnanecké benefity - má firemné auto, ktoré

využíva bez obmedzenia a jeho zamestnávateľ uhrádza aj všetky náklady spojené s jeho užívaním

(benzín, opravy, výmena pneumatík) v sume cca 300,- Eur mesačne, taktiež má služobný telefón,

ktorý využíva bez obmedzenia aj na súkromné účely v sume cca 50,- Eur mesačne. V rámci svojich

voľnočasových aktivít chodieva otec na strelnicu, turistiky a lyžovačky. Splátka hypotekárneho úveru na

byt je vo výške 455,- Eur mesačne, dňa 21.07.2016 bola uhradená aj mimoriadna splátka úveru vo výške

4000,- Eur. Okrem toho má otec bežné výdavky na zabezpečenie svojich sociálnych potrieb, celkové

odhadované výdavky otca predstavujú sumu vo výške 1540 Eur mesačne.

Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez

návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť

výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví

rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden

z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a

jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu

nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.

Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)

charakter. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal

súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na

nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu

neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie,

ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.

Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď

dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe

výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie

dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností

uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ

vykonaného dokazovania. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je

dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné neodkladné opatrenie

vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je

tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti

o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do

doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných

ustanovení zákona o rodine .

Zmyslom ust. 366 CMP je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa

dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná

poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým

znakom predbežného opatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od

jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na

uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je

schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.

Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že rodičia maloletého sú manželmi a nežijú ani v spoločnej

domácnosti. Po odchode matky si otec svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi plne čiastočne a to

príspevkom na stravu v materskej škole a jeden krúžok, pričom bezpochyby sú základné potreby

maloletého širšie. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým

poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej

miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi,

ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné

v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah

výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem

prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje

v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného,

pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom

prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej

nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, pričom súd pri

určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ako aj čiastočného príspevku otca. Podľa vyššie

uvedeného považoval za primeranú výšku výživného 100,- eur, ktorú bude otec povinný predbežne

platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletého. V prevyšujúcej

časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka

nezodpovedá výživnému v nevyhnutnej miere. Až dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť

spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, na základe čoho by malo byť

stanovené výživné v konečnej výške. V časti úpravy styku súd návrh matky zamietol, nakoľko tvrdenia

matky v tejto časti neboli preukázané. To, že sa rodičia nevedia dohodnúť a riešia to pred dieťaťom

spôsobom pre neho nevyhovujúcim svedčí v prvom rade o egoistickom a nezrelom postoji rodičov. Pokiaľ

by aj dochádzalo k problémom, v tejto chvíli nie je možné jednoznačne určiť, kto je hlavným iniciátorom

týchto nezhôd, resp., že je to otec. Styk , ktorý navrhovala matka, by výrazným spôsobom zasiahol do

práv otca a znevýhodnil by ho v porovnaní s druhým rodičom, bez závažných dôvodov. Súd má za to,

že pokiaľ sám otec netvrdí, že mu matka bráni v stretávaní sa s maloletým a nedomáha sa stretávania

nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a určenie stretávania sa otca s maloletým tak

ako to požaduje matka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde

Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.