19Co/165/2018 · Krajský súd Prešov

Súd:

Krajský súd Prešov

Spisová značka:

19Co/165/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu:

8117204728

Dátum vydania rozhodnutia:

25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

JUDr. Zlata Simková

ECLI:

ECLI:SK:KSPO:2019:8117204728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom

D. X, XXX XX C., právne zastúpenej: advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov.

Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom Staré Grunty

7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpenému JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom

Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 716,18 Eura a určenie

neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov

č.k. 19Csp/58/2017 - 69 zo dňa 14.06.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,

o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 716,18 eura s 5,05 % úrokom

z omeškania ročne od 19.04.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytovaní domáceho servisu v Zmluve o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXX z 15.04.2013 v bode 2.2 v znení:

„Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 429,98

eura a to v pravidelných troch mesačných splátkach vo výške 143,33 eura“ je neprijateľná.

III. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX z 15.04.2013 v

znení:

„Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13

mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov“ je neprijateľná.

IV. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“ Rozhodol tak o žalobe, ktorou

sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti

konkrétnych zmluvných podmienok. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a tiež vzniesol námietku

premlčania.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. §§ 39, 52, 52a, 53, 107 a 451 ods. 1,

2 OZ a §§ 1, 2, 9 ods. 2 a 11 z. č. 129/2010 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že

žalovaný na formulárovom tlačive s názvom Y. uzavrel so žalobkyňou ako dlžníčkou a I. F. - jej synom

ako spoludlžníkom dňa 15.04.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol

dlžníkovi/spoludlžníkovi bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 1.050 eur (ďalej len

„istina“). Toho istého dňa uzavreli tieto zmluvné strany aj Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu podľa

§ 51 OZ. Podľa bodu 2.2 zmluvy, klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi

odmenu v celkovej výške 429,98 eura a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 143,33

eura. Splátky odmeny sú splatné pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere. Poskytovateľ

je oprávnený žiadať od klienta uhradenie celej nezaplatenej odmeny po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak.

3. Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 20.10.2015 sa obrátila

žalobkyňa na združenie s tým, že potrebuje poradiť s úvermi, ktoré má od nebankových subjektov a

bánk.

4. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a na určenie

neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorý právny nárok sa riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010

Z.z. a §§ 52 a nasl. OZ v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (OZ), keďže sa jedná

o zmluvu spotrebiteľskú.

5. Z dôvodu, že zmluva neobsahuje presný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, v zmysle § 11

ods. 1 písm. b) ZoSÚ, je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ k Zmluve

o poskytovaní domáceho servisu žalovaný tvrdil, že sa jednalo o zmluvu, ktorú si výlučne objednala

žalobkyňa a táto zmluva nemá žiaden súvis so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, odporujú tomu zistenia

napr. vo veci 11C/73/2016 Okresného súdu Prešov, a to výsluch svedkyne, obchodnej zástupkyne

žalovaného, ktorá uviedla, že ak klient chcel, aby mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver, musel uzatvoriť

aj zmluvu o domácom servise a potvrdil aj to, že žiadne iné služby pre klienta okrem osobného

inkasovania splátok v jeho domácnosti neboli realizované. Pokiaľ by sa teda zmluva o domácom servise

takto chápala ako uzavretá v dôsledku nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007

Z.z., nie je možné, aby súd poskytol právnu ochranu takto uzavretej zmluve, keďže táto je absolútne

neplatná v zmysle ustanovenia § 39 OZ.

6. V danom prípade je potrebné považovať úver nielen za bezúročný a bezpoplatkový ale aj za úžerný

uzavretý v rozpore s dobrými mravmi a vyššie uvedené zmluvné podmienky za neplatné, patria žalobkyni

nároky vyplývajúce z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

7. Vo vzťahu k premlčacej lehote a k uplynutiu subjektívnej lehoty v danom prípade súd prvej inštancie

uviedol, že nemal prečo neveriť spotrebiteľovi - žalobkyni v tom, že sa o tom, že sa na jeho úkor môže

žalovaný bezdôvodne obohacovať dozvedela až po návšteve v Združení HOOS.

8. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobkyne obohatiť, súd

poukázal na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel

priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy chránené druhej osoby, ale

aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselného konanie sa považuje aj konanie druhej

strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie práva spôsobiť a pre prípad,

že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný nepochybne vedel, že neuviedol do zmluvy obligatórne

náležitosti v zmysle ZoSÚ a dohodol s ňou obskúrne a v rozpore s dobrými mravmi dohodu o domácom

servise, ktorá je nekalou obchodnou praktikou a urobil tak nielen v tomto prípade, ale všetkým klientom, s

ktorými tieto zmluvy uzatváral. Iný, než nepriamy úmysel, nemožno z jeho správania a konania odvádzať,

v žiadnom prípade sa nejednalo o prípady bezdôvodného obohatenia, pre ktoré OZ stanovuje trojročnú

objektívnu premlčaciu lehotu.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP.

10. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný namietajúc záver súdu prvej inštancie o uplynutí 10

- ročnej objektívnej ako aj 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

11. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa

16.04.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,

v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ

nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny

účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej

rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť

konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia

riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

14. Podľa názoru odvolacieho súdu vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje v zmysle ust. § 387

ods. 2 CSP.

15. V podstate najhlavnejšou odvolacou námietkou žalovaného bola námietka o nemožnosti aplikácie

10 - ročnej objektívnej premlčacej doby a uplynutia 2 - ročnej premlčacej doby, ktorá podľa neho začala

plynúť odo dňa úhrady poslednej splátky zo strany žalobkyne.

16. Vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby odvolací súd konštatuje, že kým pre

objektívnu dobu by mal byť okamih jej začiatku nepochybný (čas platenia zo strany žalobcu) a otázna je

už len dĺžka objektívnej premlčacej doby, tak pri subjektívnej premlčacej dobe bude dôležité zistenie,

kedy sa žalobca dozvie o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške.

17. V danej právnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo z absencie zákonných náležitostí zmluvy a

neprijateľných zmluvných podmienok. Je úplne logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva

platili, ak by mali vedomosť, že platiť nemajú. Nie sú však chránení neobmedzenú dobu, ale len kým

im neuplynie objektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť bez ohľadu na to, či sa dozvedeli o

bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na ich úkor obohatil.

18. Odvolací súd preto zásadne nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, že už v čase, kedy došlo

k prvému plneniu nad rámec žalovanej poskytnutej sumy, t.j. 01.02.2014, žalobkyni začala plynúť

premlčacia doba (arg. slovo ,,došlo“ ako relevantné no pri objektívnej premlčacej dobe; § 107 ods.2 OZ).

19. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba

dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla

s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje

v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Každý je povinný poznať právo,

no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať.

20. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,, dozvie" sa potiera rozdiel

medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade

rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu

na úroveň ich mysle.(OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný

menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“.

21. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“,

aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času

po vykonaní plnenia. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie

že plnila.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení reálne dozvedela dňa

09.10.2015 v rámci návštevy Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (č.l. 16 spisu), a preto

tento deň je rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby.

23. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby, odvolací súd má za to, že žalovaný ako osoba

podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby,

a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti

má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo

poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V zmysle § 2 odsek 1

Zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o všetkom, čo bolo v Zbierke

zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to

týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (od

01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a

o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete

svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy

vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy už platila právna úprava upravujúca

obligatórne náležitosti zmluvy, neprijateľné zmluvné podmienky, či ochranu spotrebiteľa.

24. Odvolací súd konštatuje, že úmysel obchodníka získať na úkor spotrebiteľa bezdôvodné obohatenie

je daný tým, že úverovú zmluvu uzatvára s cieľom získať odplatu vo forme úrokov, prípadne

poplatkov. Zákon pritom obchodníkovi ukladá, čo má zmluva obsahovať, aby transparentne informovala

spotrebiteľa, k čomu sa spotrebiteľ zaväzuje. Obchodník vie, čo mu zákon ukladá. Vie, že zmluva

musí obsahovať správne RPMN, čestné úroky a poplatky, konečnú splatnosť atď., ale do zmluvy

predpísané správne a úplné náležitostí neuvedie a nečestné úroky a poplatky sofistikovane zakrýva

jednak ich rôznym rozčlenením v zmluve a jednak ich rozdelením aj do vedľajších dojednaní. Ako

profesionál tak robí preto, že to tak chce urobiť, aj keď vie, že nekoná v súlade so zákonom.

Vadné a neúplné zmluvy nechávali obchodníci spotrebiteľom podpisovať preto, aby ich od uzatvárania

zmlúv neodradili pravdivými informáciami o percentuálnom vyjadrení RPMN, o skutočných úrokoch,

poplatkoch, sankciách atď. Tak obchodníci dosahovali, že zmluvy vyzerali pred spotrebiteľmi naoko

výhodnejšími ako v skutočnosti boli. Podstata aplikácie 10-ročnej premlčacej lehoty však spočíva v

prvom rade v tom, že v dobe prijatia nezákonnej platby dodávateľ prijal platbu, o ktorej vedel, že ju

získava na úkor spotrebiteľa ako bezdôvodné obohatenie, a to aj v prípade, ak by sa pripustilo, že v

dobe uzatvorenia zmluvy ešte tento úmysel nemusel mať, čo je ale najmenej pravdepodobná možnosť.

V každom prípade však prijatím platby tvoriacej bezdôvodné obohatenie sa úmysel dodávateľa získať

bezdôvodné obohatenie prejavil a naplnil jeho konaním, keď prijal a ponechal si platbu, ktorá mu bola

vyplatená bez právneho dôvodu. U obchodníka platí nevyvrátiteľná domnienka, že pozná zákon a ako

profesionál zákon poznať musí, lebo je to jeden z jeho pracovných nástrojov a na rozdiel od spotrebiteľa

aj vie, ako má s právom naložiť a teda či sa vedome a úmyselne rozhodne, že sa bude na úkor

spotrebiteľa nezákonne prijímaním nedôvodných platieb obohacovať alebo nie.

25. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že zakomponovaním neprijateľnej

zmluvnej podmienky do Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu či striktné nedodržanie Zákona č.

129/2010 Z.z. nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že súd môže (dokonca aj ex offo) vyhlásiť

uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, resp., že poskytnutý úver bude považovaný za bezúročný

a bez poplatkov, a pre prípad, že sa tak stane, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy

úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s

dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch

a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto

nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho

dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu

možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od

uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný

aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. (Porovnaj rozsudok Krajského

súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z

21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012)

26. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Cdo/238/2017 zo dňa

18.10.2018 odvolací súd konštatuje, že s týmto sa aj vzhľadom na vyššie uvedené argumenty nemôže

stotožniť a odkláňa sa od právneho názoru v ňom vyjadreného. Podľa názoru odvolacieho súdu je

nemysliteľné, aby dôkazné bremeno ohľadne preukázania úmyslu dodávateľa bezdôvodne sa obohatiť

zaťažovalo spotrebiteľa. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-449/13,CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej a spol., v ktorom

sa okrem iného uvádza, cit.: „...Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z

23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú

vykladať v tom zmysle, že: jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno

nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, ...“.

27. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa uplatňuje ustanovenie § 107 odsek 2 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného

obohatenia. V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako v

roku 2013 (t.j. skôr ako bola uzatvorená Zmluva o úvere a Zmluva o poskytovaní domáceho servisu).

Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby, lebo žaloba bola

doručená súdu 23.02.2017.

28. K nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný žiadne iné relevantné odvolacie

námietky neuviedol, preto tento výrok rozsudku odvolací súd, súc viazaný dôvodmi odvolania, preskúmal

len z hľadiska otázky premlčacej doby.

29. Z rozsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca odvolaním napáda rozsudok v celom rozsahu,

teda aj v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, avšak dôvody, pre ktoré považuje

rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za nesprávne, neuviedol. Vzhľadom na to, že odvolací

súd je viazaný tak dôvodmi, ako aj rozsahom odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok aj v časti

určenia neprijateľných zmluvných podmienok a v tejto súvislosti stručne dodáva, že predmetné zmluvné

podmienky už boli opakovane vyhlásené za neprijateľné (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov

č. k. 17C/315/2015-106 zo dňa 30.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.

13Co/89/2016-134 zo dňa 07.12.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25C/315/2015-127 zo dňa

19.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co/96/2016-161 zo dňa 11.10.2017,

rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 14C/455/2015-87 zo dňa 19.12.2016 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č.k. 23Co/29/2017-129 zo dňa 28.02.2018 a ďalšie). V tejto súvislosti je

potrebné poukázať na ustanovenie § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto

podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ

má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú

povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

30. Odvolací súd preto uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne

vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje

odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v

zmysle ustanovenia § 387 CSP potvrdzuje ako vecne správny, vrátane správneho súvisiaceho výroku

o trovách konania.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 255

odsek 1 CSP. Neúspešný žalovaný nemôže mať právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej

žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne v zmysle § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku súdny

úradník.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).