II. ÚS 653/2024 · Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 653/2024-28

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1.

,

,

a 2.

,

,

zastúpených URBAN

PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/80/2012 takto roz hod ol : Ústavnú sťažnosť od mie t a. Od ôv od n e n ie : I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. októbra 2024 doplnenou podaním z 15. októbra 2024 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 11 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/80/2012. Domáhajú sa aj primeraného finančného zadosťučinenia a priznania náhrady trov konania pred ústavným súdom. II.

Argumentácia sťažovateľov

2. Sťažovatelia sú na základe žaloby o odstránenie stavieb a vypratanie nehnuteľnosti, podanej

3. septembra 2012, žalobcami v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1C/80/2012 (ďalej „napadnuté konanie“). 3. Sťažovatelia uvádzajú, že v napadnutom konaní podali už dve ústavné sťažnosti, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 110/2020 z 27. augusta 2020 a následne nálezom sp. zn. IV. ÚS 203/2023 z 8. júna 2023 (ďalej len „nálezy“). Okresný súd ku dňu podania recentnej ústavnej sťažnosti (v poradí tretej) v napadnutom konaní meritórne nerozhodol.

4. Sťažovatelia poukazujú na celkovú dĺžku konania, ktorá ku dňu podania ústavnej sťažnosti predstavovala 12 rokov, 1 mesiac a jeden týždeň, avšak prízvukujú, že podanou ústavnou sťažnosťou v rozsahu označených základných práv a slobôd napádajú výlučne obdobie konania odo dňa právoplatnosti posledného nálezu ústavného súdu.

5. Sťažovatelia v podanej sťažnosti namietajú porušenie nimi označených základných práv tým, že okresný súd napriek predchádzajúcim nálezom nekoná efektívne, pričom dožiadanie iných orgánov nepovažujú v napadnutom konaní za efektívne a nariadenie pojednávania za spôsobilé odstrániť ich právnu neistotu.

6. Sťažovatelia k ústavno-právnym kritériám ochrany práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov uvádzajú, že v aspekte právnej a faktickej zložitosti veci nedošlo k zmene, avšak v dôsledku tvrdených prieťahov vyslovujú obavu zo zmeny v pasívnej vecnej legitimácii s dopadom na prehlbovanie právnej neistoty sťažovateľov. K vlastnému správaniu uvádzajú, že v napadnutom konaní neexistujú okolnosti, ktoré by bolo možné pripísať na vrub sťažovateľom a poukazujú na včasnosť svojich podaní preukazujúcich ich procesnú diligenciu. K postupu označeného porušovateľa dôvodia absenciou akýchkoľvek krokov smerujúcich k rozhodnutiu o merite a namietajú efektivitu aktivity okresného súdu spočívajúcu v dožiadaní iných orgánov. Taktiež napriek nariadenému termínu pojednávania na 16. október 2024 a jeho následnému odročeniu na

18. december 2024 nemajú dôveru v to, že dôjde k odstráneniu ich právnej neistoty. Poukazujú na význam predmetu konania v rovine ekonomickej a satisfakčnej, pričom zdĺhavé, neefektívne a nesústredené konanie má negatívny dopad na vieru sťažovateľov v súdny systém a možnosti sa domôcť súdnou cestou spravodlivosti.

7. Sťažovatelia zdôrazňujú, že nečinnosťou a neefektívnym postupom okresného súdu nemôžu plnohodnotne užívať ich pozemky, čím je ich vlastníctvo v rovine len „papierového vlastníctva“. V dôsledku skorších nálezov je napadnuté konanie prioritným konaním, čo však označený porušovateľ nezohľadňuje o. i. aj tým, že nereflektuje na nimi produkované žiadosti o ustanovenie znalca.

8. Stručnou faktografiou sťažovatelia vyjadrením časového obdobia odo dňa podania žaloby a vydania nálezov v napadnutom konaní demonštrujú zásah do práva vlastniť majetok, keďže okresný súd nerozhodol nielen o merite veci, ale ani o nároku na náhradu trov konania a ich výške.

9. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti osobitne poukazujú na skutočnosť ich nepriaznivého zdravotného stavu a dosiahnutia vyššieho veku a v kontexte celkovej dĺžky konania sú toho názoru, že nárok na priznanie finančného zadosťučinenia je daný a v nimi navrhovanej výške aj opodstatnený. Pri určení finančného zadosťučinenia poukazujú o. i. aj na výpočtový základ 1 000 až

1 500 eur za rok konania, nie za rok prieťahu (rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Apicella, Zullo a Cocchiarella proti Taliansku), avšak s poukazom na to, aby priznaná výška nebola príliš nízka a generálno-preventívne a výstražne pôsobila na štát. Uvedenou úvahou dospeli k primeranému finančnému zadosťučineniu pre každého zo sťažovateľov vo výške 30 000 eur.

2 III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

10. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľov je porušenie základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny, súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 listiny a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 11 ods. 1 listiny a práv na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v civilnom spore. III.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:

11. Ústavný súd v úvode poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie ústavných práv (bližšie pozri III. ÚS 489/2024 a tam uvedená judikatúra). S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00).

12. O prieťahoch v tomto civilnom konaní bolo rozhodnuté dvoma nálezmi ústavného súdu. Za rozhodujúce preto ústavný súd považuje, že od ostatného nálezu ústavného súdu sp. zn.

IV. ÚS 203/2023 do podania predmetnej ústavnej sťažnosti sťažovateľov uplynul približne jeden rok, počas ktorého okresný súd (ako sami sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti uvádzajú) nie je nečinný a pristúpil k dožiadaniu orgánov vrátane nariadenia termínu pojednávania, t. j. k realizácii krokov v konečnom dôsledku smerujúcich k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

13. Takýto postup okresného súdu vzhľadom na krátkosť uplynutia času od ostatného nálezu podľa názoru ústavného súdu neodôvodňuje záver o opätovnom porušení ústavných práv sťažovateľov. V tomto kontexte násobné poukazovanie sťažovateľov na celkovú dĺžku konania v nimi podanej ústavnej sťažnosti ústavný súd považuje za nenáležité. Ústavnú sťažnosť je potrebné považovať v tejto časti za zjavne neopodstatnenú a ako takú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietnuť. III.2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 11 ods. 1 listiny a podľa čl. 1 dodatkového protokolu:

14. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva zaručeného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, s ohľadom na argumentačné prepojenie ďalších obsahových častí ústavnej sťažnosti nemohlo v dôsledku absencie porušenia uvedených práv dôjsť ani k porušeniu ich ústavných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, a rovnako tak nemožno dospieť ani k záveru o porušení ústavných práv sťažovateľov vlastniť majetok a ochrany majetku.

3 15. Ústavnú sťažnosť je tak potrebné považovať aj v tejto časti za zjavne neopodstatnenú, a ako takú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnuť.

16. Ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľom, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložili ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

17. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal. Pou č e n ie : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu