6C/214/2012 · Okresný súd Žiar nad Hronom

Súd:

Okresný súd Žiar nad Hronom

Spisová značka:

6C/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu:

6412216067

Dátum vydania rozhodnutia:

07. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

Mgr. Martin Štubniak

ECLI:

ECLI:SK:OSZH:2015:6412216067.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Mesto

Banská Štiavnica, Radničné námestie 1, IČO: 00 320 501, v konaní právne zastúpený JUDr. Rudolfom

Fajbíkom, advokátom, Dobšinského 14, Banská Štiavnica, proti žalovanému: Medic I + H s.r.o., so sídlom

Orechová 2351/39, Humenné, IČO: 36 512 974, v konaní právne zastúpený Mgr. Petrom Máčajom,

advokátom, Dolná 7, Banská Štiavnica, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 427,57 Eur

ich zaplatením právnemu zástupcovi žalovaného Mgr. Petrovi Máčajovi, advokátovi so sídlom Dolná 7,

Banská Štiavnica v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadal žalobca určiť, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č.

XXXX k. ú. Banská Štiavnica ako C-KN parcely č. 1925/1, 1925/5, 1925/6, 1926/1, 1927/4, 1927/10,

1927/12, 1927/14, 1928/5, 1928/6 a 1928/7 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Uviedol, že pokiaľ ich

žalovaný nadobudol titulom kúpnej zmluvy č. V 691/2012, je táto ohľadne ich prevodu neplatnou, lebo

predávajúci ani jeho právni predchodcovia neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností, ktoré ešte pôvodní

vlastníci dávno predtým predali štátu a on potom nadobudol vlastnícke právo od štátu podľa § 2 zákona

o majetku obcí.

Žalovaný žiadal konanie zastaviť poukazujúc na to, že na tunajšom súde boli právoplatne skončené

dve konania, v ktorých jeho právni predchodcovia ako vlastníci sporných nehnuteľností vysúdili od

žalobcu zaplatenie náhrady za ich neoprávnené užívanie. Tieto konania o žalobách na plnenie potom

predstavujú prekážku právoplatne rozsúdenej veci voči žalobcom podanej určovacej žalobe, nakoľko

vychádzajú z rovnakého skutkového základu. Tiež namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu

na podanej žalobe, pretože žalobca sa v ďalšom právoplatne skončenom súdnom konaní domáhal

určenia vlastníctva a žalobu ohľadne sporných nehnuteľností zobral späť. V konečnom dôsledku sporné

nehnuteľnosti boli ním a jeho právnymi predchodcami užívané dobromyseľne viac než 10 rokov a tak

vlastníctvo nadobudol vydržaním.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými žalobcom k podanej žalobe, aktuálnym

výpisom z listu vlastníctva, na ktorom sú sporné nehnuteľnosti vedené ako aj spismi v právoplatne

skončených konaniach tunajšieho súdu sp. zn. 4C/220/2007, 5C/270/2007 a 6C/95/2008.

Na prvom mieste súd musel vyriešiť otázku, či v právoplatne skončených konaniach tunajšieho súdu sp.

zn. 4C/220/2007 a sp. zn. 5C/270/2007 sa jedná o prekážku právoplatne rozsúdenej veci, keďže podľa

§ 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) platí, že len čo sa o veci právoplatne

rozhodlo nemôže sa prejednávať znova. Ide o tzv. prekážku res iudicata a táto vzhľadom na svoju

neodstrániteľnú povahu spôsobuje, že v konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť podľa

§ 104 ods. 1 prvej vety O.s.p.

O prekážku res iudicata vyjadrenú v § 159 ods. 3 O.s.p. ide v prípade opätovného prejednávania „tej

istej veci“, čím sa rozumie, že musí ísť o tých istých účastníkov, resp. ich univerzálnych či singulárnych

právnych nástupcov (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/288/2009) a ten istý predmet konania.

Totožnosť predmetu konania je daná, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom

právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn.

2Cdo/105/2003).

Predmetom konaní sp. zn. 4C/220/2007 a sp. zn. 5C/270/2007 boli žaloby na plnenie podané voči

terajšiemu žalobcovi Mestu Banská Štiavnica ako žalovanému. V uvedených konaniach sa tamojší

žalobcovia (S. X., V.. M. K.) ako predchádzajúci vlastníci sporných nehnuteľností domáhali zaplatenia

bezdôvodného obohatenia za ich neoprávnené užívanie Mestom Banská Štiavnica, pričom v oboch

konaniach sa ako predbežná otázka riešila otázka vlastníckeho práva menovaných osôb k sporným

nehnuteľnostiam. Táto bola vyriešená v ich prospech, čo bolo základom preto, že tak S. X. ako aj M. K.

bolo prisúdené bezdôvodné obohatenie, boli teda v uvedených konaniach voči Mestu Banská Štiavnica

úspešnými.

V tomto smere porovnaním na jednej strane skutkových okolností, od ktorých žalobca odvodzoval svoje

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v tomto konaní a ktoré popísal v podanej žalobe a na strane

druhej okolností, od ktorých žalobca odvodzoval vlastnícke právo v konaniach sp. zn. 4C/220/2007

(najmä vyjadrenie č.l. 29 uvedeného spisu) a sp. zn. 5C/270/2007 (vyjadrenie č.l. 27 uvedeného spisu),

je podľa súdu zrejmé, že sa nejedná o totožné skutkové okolnosti, i keď sa tieto sčasti prekrývajú. V

tomto konaní totiž odvodzuje žalobca primárne svoje vlastníctvo ešte od právneho úkonu z roku 1949,

resp. aj od ďalších „nových“ skutkových okolností (napr. odúmrť ohľadne niektorých sporných parciel) a

o tomto nebola v uvedených dvoch konaniach ani zmienka.

Pre prekážku právoplatne rozsúdenej veci v konaní teda nestačí len totožnosť účastníkov (resp.

následné právne nástupníctvo po pôvodných účastníkoch), čo v danej veci bolo splnené, ale aj totožnosť

skutku v pôvodnom a v „novom“ konaní. Vychádzajúc z uvedeného je síce pravdou, že právoplatne

skončené konanie ohľadne žaloby na plnenie vytvára prekážku res iudicata pre určovaciu žalobu, no

platí to len v situácii, kedy určovacia žaloba vychádza z rovnakého skutkového základu a toto v danej

veci splnené nebolo. Preto nebolo možné konanie zastaviť ako to žiadal žalovaný.

V konaní nebolo sporným (a vyplýva to aj z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX k.ú. Banská Štiavnica),

že ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností je v katastri nehnuteľností vedený žalovaný. Vzhľadom

na takýto vlastnícky zápis mal žalobca naliehavý právny záujem na podanej žalobe podľa § 80 písm.

c) Občianskeho súdneho poriadku, pretože požadované súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho

práva je spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1

katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.) umožňujúcim dosiahnuť zhodu medzi žalobcom tvrdeným

(skutočným) právnym stavom a stavom zápisov v katastri nehnuteľností.

Z ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov

a pre všetky orgány. Záväznosť sa vzťahuje k výroku právoplatného rozsudku a znamená, že každý na

koho sa právoplatný výrok rozsudku vzťahuje, je povinný sa podľa neho chovať.

V súdenej veci to znamená, že ak právoplatnými rozsudkami tunajšieho súdu (ktoré boli aj predmetom

odvolacích konaní) v konaniach sp. zn. 4C/220/2007 a sp. zn. 5C/270/2007 bola vyriešená predbežná

otázka vlastníckeho práva S. X., resp. M. K., ktorých je žalovaný singulárnym sukcesorom (vzhľadom na

zmluvný prevod sporných nehnuteľností M. K. na spoločnosť Tinori, s.r.o. a následne na žalovaného),

tak súd vzhľadom na tieto právoplatné výroky súdnych rozhodnutí nemôže podľa § 159 ods. 2 O.s.p.

zaujať v tomto konaní v otázke vlastníctva sporných nehnuteľností vo vzťahu k žalobcovi ako účastníkovi

pôvodných konaní iný záver než ten, že žalobca vlastníkom sporných nehnuteľností nie je. Súd je týmito

rozsudkami viazaný v zmysle prejudiciálnom, čo znamená, že ak rozhodnutie súdu závisí od posúdenia

otázky, o ktorej už medzi tými istými účastníkmi (ich právnymi predchodcami), pre ktorých je výrok

rozsudku záväzný bolo súdom právoplatne rozhodnuté, nemôže si súd túto otázku v inom konaní posúdiť

sám, ale musí z právoplatného rozhodnutia vychádzať (§ 135 ods. 2 O.s.p.).

Zmenu tohto posúdenia nie sú spôsobilé vyvolať ani nové žalobcom uvádzané skutkové okolnosti

nadobudnutia vlastníckeho práva, pretože ich zohľadnenie v rámci tohto konania by bolo nielen v

príkrom rozpore so zásadou materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí ale aj s formálnou stránkou

právoplatnosti oboch súdnych rozhodnutí, ktoré je možné zmeniť iba na podklade mimoriadnych

opravných prostriedkov a k tomu nedošlo.

Podľa názoru takýto výklad zodpovedá jednému zo základných princípov právneho štátu (čl. 1 Ústavy

SR) - princípu právnej istoty, lebo jednoducho povedané, ak dvakrát súdy dospeli k záveru, že žalobca nie

je vlastníkom sporných nehnuteľností, tak nemožno teraz mimo rámca už skončených konaní povedať

v treťom konaní (resp. aj vo štvrtom, rátajúc aj konanie sp. zn. 6C/95/2008), že žalobca vlastníkom

sporných nehnuteľností je.

Otázka vlastníckeho práva bola v oboch konaniach riešená v nadväznosti na v tom čase ďalšie

prebiehajúce konanie sp. zn. 6C/95/2008, v ktorom sa Mesto Banská Štiavnica ako žalobca domáhalo

najskôr voči M. K. (neskôr voči spoločnosti Tinori, s.r.o., ktorej menovaná sporné pozemky odpredala)

ako vtedajšej evidovanej vlastníčke sporných nehnuteľností určenia vlastníckeho práva. Konanie však

bolo skončené rozsudkom zo dňa 19.10.2010 č.k. 6C/95/2008-202 bez toho, že by bolo určené

vlastnícke právo Mesta Banská Štiavnica k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko z obsahového hľadiska

mesto zobralo ohľadne sporných nehnuteľností žalobu späť. Urobilo tak po vykonaní znaleckého

dokazovania znalcom z odboru geodézie, teda nie je pravdou, že by súd vychádzal len z katastrálnych

zápisov ohľadne sporných nehnuteľností - práve preto, že žalobca sa snažil vyvrátiť správnosť

vlastníckeho zápisu v katastri, bolo znalecké dokazovanie nariadené.

Žalobca mal teda v troch konaniach možnosť preukázať svoje vlastnícke právo a preto neobstojí jeho

tvrdenie, že „prišiel“ o vlastníctvo v konaní, v ktorom nebola táto otázka meritórne riešená, keď paradoxne

sám spôsobil späťvzatím, že o jeho vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam nebol urobený v konaní

sp. zn. 6C/95/2008 relevantný určovací výrok. Takisto v predtým prebiehajúcom procese ROEP-e mal

možnosť chrániť svoje vlastníctvo, lebo celý proces upravený zákonom č. 180/1995 Z.z. o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom je v podstate verejný (písomnosti a podklady

sú práve na obci) a práve obec zabezpečuje činnosť komisie, ktorá zabezpečuje podklady pre jeho

zostavenie.

Súd preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol s tým, že vzhľadom na uvedené bolo už nadbytočným

vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému

ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia voči

neúspešnému žalobcovi. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná za nasledovné účelne

vynaložené úkony právnej pomoci (pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon určenej podľa §

11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení):

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 02.10.2013 v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál (§ 16

ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 67,88 Eur,

- písomné vyjadrenie zo dňa 18.11.2013 k návrhu v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, spolu

67,88 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 19.05.2015 v čiastke 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + náhrada

cestovných výdavkov za cestu na trase Banská Štiavnica - Žiar nad Hronom a späť (33 km x 2) pri

spotrebe motorového vozidla 5,8 litra/100 km a priemernej cene paliva 1,30 Eur/liter predstavuje za

spotrebované pohonné hmoty 4,98 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x

66 km) 12,08 Eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 4 polhodiny pri hodnote

jednej polhodiny 13,98 Eur (§ 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky), spolu 145,91 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 07.07.2015 v čiastke 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + náhrada

cestovných výdavkov za cestu na trase Banská Štiavnica - Žiar nad Hronom a späť (33 km x 2) pri

spotrebe motorového vozidla 5,8 litra/100 km a priemernej cene paliva 1,30 Eur/liter predstavuje za

spotrebované pohonné hmoty 4,98 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x

66 km) 12,08 Eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 4 polhodiny pri hodnote

jednej polhodiny 13,98 Eur, spolu 145,91 Eur,

čo je spolu suma 427,58 Eur, z ktorej žalovaný požadoval 427,57 Eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku je žalobca povinný prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia zaplatiť právnemu

zástupcovi žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.